Kým obyvatelia Európy zvyšujú majetok investovaním, Slováci ho držia na vkladoch, kde im ho znižuje inflácia.

Zarábame menej ako Rumuni. Z údajov Eurostatu o príjmoch, úsporách a finančnom správaní domácností vyplýva, že hoci slovenské domácnosti mierne zvýšili úroveň príjmov aj úspor, naďalej patria medzi krajiny s najnižším disponibilným príjmom a najnižšou mierou úspor v EÚ. Finančný majetok Slovákov zostáva výrazne orientovaný na bankové vklady, čo spomaľuje rast ich bohatstva v porovnaní s domácnosťami v krajinách, ktoré vo väčšej miere investujú do akcií a dôchodkových produktov. Pasívne investovanie prostredníctvom ETF fondov pritom prináša najefektívnejší spôsob zhodnocovania úspor, ktorý je nízkonákladový a daňovo optimalizovaný. Čas sú pritom peniaze, a preto odborníci radia začať čo najskôr.

Súbor dát zverejnený Eurostatom za rok 2024 poskytuje harmonizovaný pohľad na finančnú situáciu domácností naprieč EÚ a umožňuje porovnať nielen úroveň príjmov či bohatstva, ale aj schopnosť obyvateľov jednotlivých krajín tvoriť úspory[1].

Hrubý disponibilný príjem máme štvrtý najhorší v EÚ

V roku 2024 priemerný hrubý disponibilný príjem upravený o kúpnu silu vzrástol na Slovensku o 6,47 % oproti roku 2023. Tento vývoj neodráža len vyššie peňažné príjmy, ale aj väčší prínos verejných služieb, ako sú zdravotníctvo, školstvo či sociálna starostlivosť. Pre obyvateľov to predstavuje zlepšenie celkovej životnej úrovne oproti roku 2023 a zároveň väčší priestor na spotrebu, úspory či finančnú stabilitu.

V porovnaní so zvyškom Európskej únie dosahujú slovenské domácnosti upravený hrubý disponibilný príjem na úrovni 21 532 eur za rok, čo predstavuje štvrtú najnižšiu hodnotu spomedzi všetkých členských štátov. Kým v roku 2023 bolo Rumunsko za Slovenskom, v roku 2024 nás už predbehlo s hodnotou 21 793 eur. Nižší príjem ako Slováci majú už iba Estónci, Gréci a Lotyši.

Miera úspor slovenských domácností vzrástla zo 7,67 % v roku 2023 na 8,06 % v roku 2024, čo signalizuje mierne zlepšenie. V európskom porovnaní má však Slovensko 8. najnižšiu mieru úspor. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili domácnosti v Nemecku, ktoré sa s úsporami na úrovni 20,04 % dostali na prvé miesto, tesne pred Českú republiku s 19,86 % Najmenej šetria Gréci (-2,51 %)  a Rumuni (-0,92), ktorý majú zápornú mieru úspor a teda čerpajú z rezerv alebo úverov.

Najlepšie príjmy sú v Rakúsku, Nemecku či Luxembursku

Priemerný obyvateľ Rumunska mal za rok 2024 o 261 € väčší priestor na spotrebu, úspory alebo investície ako priemerný Slovák. U Čechov (25 992 €) je tento rozdiel až 4 460 €. Najlepšie sú na tom zo susedných krajín Rakušania (34 443 €), tí majú po Luxembursku (41 552 €) a Nemecku (37 098 €) tretí najlepší hrubý disponibilný príjem upravený o paritu kúpnej sily. Na spotrebu, úspory alebo investície majú ročne viac ako Slováci až o 12 911 €.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj sociálne dávky a sociálne transfery, ktoré zvyšujú reálnu hodnotu príjmu tým, že domácnosti dostávajú zdravotnícke, vzdelávacie či sociálne služby zadarmo. Naopak, dane a odvody príjem znižujú, pričom ich podiel sa v krajinách výrazne líši.

V roku 2024 dosahovali najvyššie hodnoty v Dánsku a Švédsku, zatiaľ čo Rumunsko, Cyprus a Slovensko patria medzi krajiny, kde domácnostiam zostáva po zdanení a odvodoch relatívne najväčšia časť ich príjmu. Znamená to, že im z príjmov odchádza na dane a sociálne odvody menšia časť než vo väčšine západných a severských štátov. Aj tieto rozdiely v štruktúre príjmov, sociálnom systéme a daňovom zaťažení naprieč Európou významne ovplyvňujú výslednú úroveň hrubého disponibilného príjmu upraveného o kúpnu silu.

Investujeme stále pomerne málo

Slovenské domácnosti držia aj naďalej výrazne väčšiu časť majetku vo forme bankových vkladov, podobne ako v Poľsku či na Cypre, kde vklady tvoria viac ako polovicu všetkých finančných aktív. Z dostupných údajov vyplýva, že v krajinách s podobnou štruktúrou majetku dominujú konzervatívne sporiace produkty, ktoré síce poskytujú bezpečnosť, no v porovnaní s investičnými nástrojmi prinášajú nižšie dlhodobé zhodnotenie.

Domácnosti na Slovensku síce zvyšujú svoj finančný majetok, no štruktúra tohto majetku ukazuje na malé využívanie investičných nástrojov. Medziročne však došlo k zlepšeniu. Kým v roku 2023 podiel depozít predstavoval 47 %, v roku 2024 to bolo 45 %. Na investičnom majetku sa úspory v roku 2023 podieľali 20,6 % a v roku 2024 sa podiel zvýšil na 21,46 %.

Západoeurópske a severské krajiny investujú najmä do akcií

Naopak v krajinách ako Česko alebo Rakúsko, ale najmä Estónsko a Fínsko, tvoria najväčší podiel majetku domácností akcie a podielové fondy, pričom v susednom Česku je to 48 % a v Estónsku až 70,7%. Tento rozdiel ukazuje, že slovenské domácnosti investujú menej do nástrojov, ktoré dlhodobo zvyšujú finančné bohatstvo.

Kým západoeurópske a severské domácnosti budujú bohatstvo prostredníctvom akcií, ETF fondov a kapitálových trhov, slovenské domácnosti sa spoliehajú najmä na vklady. Nielen, že svoje peniaze nezhodnocujú, ale vplyvom inflácie tieto peniaze strácajú hodnotu. Dôsledkom je pomalejší rast bohatstva a nižší podiel zhodnotených investícií v porovnaní s krajinami, ktoré investujú aktívnejšie.

Začať investovať je pritom v súčasnosti jednoduchšie, než kedykoľvek predtým, a to prostredníctvom akciových ETF fondov, kde si možno odkladať už od 10 € mesačne. Platí pritom staré známe príslovie, že čas sú peniaze. Čím skôr začneme, tým lepšie. December preto môže byť na to vhodným obdobím.