Peniaze ovplyvňujú šťastie dvom tretinám Slovákov, avšak nezaručujú ho. Hlavnými bariérami šťastia sú finančné problémy

Nedostatočný príjem, ale aj vysoké výdavky či zdravotné problémy. To sú najčastejšie prekážky, ktoré bránia ľuďom viesť šťastný život. Peniaze síce ovplyvňujú pocit šťastia až u dvoch tretín populácie, no ani z ďaleka ho nezaručujú. Z prieskumu spoločnosti Ipsos pre Finax vyplýva, že celkovo sa cítia byť šťastnými až dve tretiny populácie, no v globálnom porovnaní patríme medzi menej spokojné krajiny. Odborníci pritom v súvislosti s osobnými financiami prinášajú tipy, ktoré vedú k finančne zdravšiemu, a tým aj šťastnejšiemu životu. Jednotlivé kroky zosumarizovali aj v knihe s názvom „Koľko stojí vaše šťastie?“, ktorá je sprievodcom na ceste financií vedúcim až k dosiahnutiu finančnej slobody.

Zdravie (58 %), čas strávený s rodinou  (43 %) či pocit bezpečia (27 %). To sú základné atribúty, ktoré robia ľudí na Slovensku šťastnými. Tých sú podľa prieskumu Finaxu približne dve tretiny. Zvyšná necelá tretina (31 %) sa nepovažuje za šťastnú, pričom hlavnými dôvodmi sú nedostatočný príjem (32%), či vysoké náklady (24%).

„Peniaze nie sú cieľom, ale prostriedkom k šťastnému životu. Majú na pocit prežívaného šťastia značný vplyv, no nebývajú jeho zárukou. Peniaze redukujú neistotu a stres z každodenného prežívania. Sú dôležitým predpokladom spokojného života, pretože pomáhajú zvládnuť každodenné problémy a dávajú pocit istoty. No samy osebe šťastie neprinášajú. Do popredia vstupujú iné a prevažne nemateriálne faktory – ako je zdravie, kvalita medziľudských vzťahov a pocit bezpečia,“ vysvetľuje sociológ Michal Vašečka.

Pocitu šťastia pritom nepomáha ani aktuálna konsolidácia verejných financií, ktorej výsledkom je, že ľudia majú hlbšie do vrecka. Situáciu komplikujú aj nízke priemerné zárobky, ktoré sú na úrovni 1 250 eur v čistom. Čím menej ľudia zarábajú a čím menšie úspory majú, tým sú pre nich peniaze väčšou bariérou k dosiahnutému šťastiu,

„Celkovo je 6 z 10 ľudí presvedčených, že ak by zarábali viac ako teraz, boli by šťastnejší. Viac ako polovica slovenskej populácie by bola so svojim príjmom spokojná, ak by v čistom mesačne zarábali 1001-2000 €,“ hovorí Roman Pudmarčík, analytik prieskumnej spoločnosti Ipsos.

Negatívny dopad sociálnych sietí na vnímanie šťastia spôsobuje aj závisť

Vnímanie šťastia negatívne ovplyvňuje nielen nedostatok peňazí, ale na jeho pociťovanie majú značný vplyv aj sociálne siete. Myslí si to až 75 % slovenskej populácie. Rovnaké percento respondentov si myslí, že je na Slovensku bežné prezentovať peniaze s cieľom dosiahnutia spoločenskej prestíže.

„Dopady kolektivizmu a rovnostárstva po desaťročiach komunizmu stierali rozdiely medzi ľuďmi. Väčšina ľudí mala podobný život a životnú úroveň. Po roku 1989 sa otvoril priestor pre individuálny úspech, čím vznikol dovtedy nepoznaný kontrast, ktorý podporovali porovnávanie a závisť. Tie pretrvávajú dodnes, navyše aktuálne túto situáciu znásobujú práve sociálne siete. Neustále na nich vidíme selektované úspechy iných, čo môže v kombinácii s historickou skúsenosťou podporovať pocity krivdy,“ vysvetľuje Vašečka.

Dovolenky, nové autá, značkové veci. To všetko môže podľa jeho slov negatívne ovplyvňovať pocity druhých ľudí, a tým aj ich psychickú pohodu. Z prieskumu Ipsosu pre Finax pritom vyplýva, že v dôsledku toho až 41 % Slovákov uznáva, že voči majetnejším ľuďom pociťuje závisť. Jej pôvodom môže byť osobná frustrácia, ako aj slabšie ekonomické a finančné zázemie.

Finančné rezervy sú základom finančnej pohody

Finančná stabilita je do veľkej miery determinovaná aj veľkosťou úspor. Slováci však majú  problém vytvárať si finančné rezervy. Tie podľa prieskumu nemá takmer tretina populácie. Ešte predtým, ako začneme budovať finančnú rezervu by sme sa podľa odborníkov mali zamerať na vytvorenie hotovostného štítu. Jeho podstata spočíva v čo najrýchlejšom našetrení sumy vo výške 1000 eur, ktorá je rýchlym víťazstvom a motiváciou ďalej si odkladať.

„Princíp jeho vytvorenia spočíva v redukcii niektorých výdavkov a v navýšení príjmov. V prvom prípade je to minimalizovanie určitých typov nákladov, ako je napríklad doprava (vymeníme auto za MHD alebo sa zvezieme do práce s kolegom), prípadne strava (začneme si obedy variť doma). Príjmovú časť možno navýšiť napríklad predajom vecí, ktoré nepotrebujeme (oblečenie, spotrebiče či športové náčinie, ktoré nepoužívame) a tiež dočasným zabezpečení extra platu (napr. začneme na určité obdobie taxikárčiť alebo rozvážať jedlo),“ vysvetľuje Ján Tonka, Head of personal finance vo Finaxe a spoluautor knihy o osobných financiách „Koľko stojí vaše šťastie?“.

Okrem nedostatočného príjmu a vysokých nákladov na život sú pritom podľa prieskumu Ipsosu pre Finax ďalšími finančnými bariérami šťastia dlhy (12%) a nedostatočné materiálne zázemie (11%). Oboje je možné riešiť systematicky a krok za krokom.

„Popri postupnom budovaní finančných rezerv by sme sa mali zamerať aj ja svoje dlhy. Platí pritom, že zredukovať by sme mali tzv. toxické dlhy. Ide o všetky pôžičky alebo úvery s úrokovou sadzbou nad 5 %. Tieto slúžia na financovanie spotrebných statkov, ktorých hodnota v čase klesá (napr. financovanie dovolenky, auta a pod). Hypotéka je naopak dobrý dlh, ktorý sa oplatí mať, pretože má pomerne nízky úrok a financuje kúpu nehnuteľnosti, ktorej hodnota dlhodobo rastie,“ vysvetľuje Tonka.

Investovaním si vybudujeme dlhodobé materiálne zázemie

Čo sa týka materiálneho zázemia, ako ďalšej finančnej bariéry dosiahnutia šťastia, dlhodobo je možné vybudovať si ho prostredníctvom pasívneho investovania. Na Slovensku však investuje len pätina populácie, pričom aspoň nejakú skúsenosť má dokopy iba tretina. Z pohľadu efektívnosti – tj. vzhľadom na pomer dosiahnutého zhodnotenia voči riziku a nákladom - je najdostupnejším spôsobom pasívne investovanie do indexových ETF fondov.

Pudmarčík pritom uvádza, že z pohľadu miery pociťovaného šťastia sú ľudia, ktorí investujú, šťastnejší, než zvyšok bežnej populácie Slovenska (84 % vs. 69%). Aj keď samotné investovanie šťastie nespôsobuje. Tonka dopĺňa, že z interných dát Finaxu vyplýva, že miera pociťovaného šťastia klientov je na úrovni 90 % (voči 70 % všeobecnej populácie). 85% klientom ovplyvňujú peniaze pocit šťastia (voči 69% populácie).

Podľa jeho slov - čas sú peniaze a čím skôr začneme investovať, tým vyššie zhodnotenie vďaka zloženému úročeniu dosiahneme. Ak začneme investovať o 20 rokov neskôr, rozdiel môže byť až takmer dvojnásobný v neprospech sporiteľa. Týmto spôsobom odporúča odkladať si mesačne 10-20 % príjmu.

„Špeciálne by sme sa mali zamerať na investovanie na dôchodok. Už dnes sú priemerné dôchodky len na úrovni 56 % priemerného príjmu (tzv. miera náhrady), pričom toto číslo môže byť o dvadsať rokov aj o polovicu nižšie. Budúci dôchodcovia sa tak musia spoliehať len na seba a nie na dôchodok od štátu,“ uvádza Tonka.

Najlepšia investícia je investícia do seba

Špecifickou kapitolou je investovať do vlastných zručností a vedomostí. V tomto prípade by sme sa mali cielene zamerať na zvyšovanie svojej expertízy, vďaka ktorej bude rásť aj náš plat v budúcnosti. Po jeho zvýšení by sme mali použiť pravidlo troch tretín. Prvú tretinu navýšenia pohltí rast cien, druhú tretinu investujte pre lepšiu budúcnosť a za tú poslednú si zlepšite životnú úroveň.

„Ak tretinu z každého navýšenia platu človek zainvestuje, výsledok vo vybudovanom majetku môže byť v stovkách tisíc eur. V knihe sú pritom viaceré príbehy ľudí, ktorí si zvládli počas svojej kariéry navýšiť príjem niekoľkonásobne,“ uzatvára jej spoluautor.

Podľa Vašečku je výhodou dnešnej spoločnosti fakt, že si ľudia môžu svojou kvalifikáciou zvyšovať nielen príjem, ale aj spoločenský status. „Vo feudálnom období so stavovskou hierarchiou bola sociálna mobilita minimálna. Sociálne postavenie človeka bolo askriptívne – teda určené narodením, nie vlastnými zásluhami. Spoločenský postup bol veľmi zriedkavý a „prebiť sa hore“ bolo možné iba výnimočne. Dnes je situácia odlišná. Oficiálne máme otvorenú stratifikáciu, kde sa pozícia človeka odvíja od dosiahnutého statusu ako je vzdelanie, povolanie a príjem,“ uzatvára.  

Dnes má každý človek v rukách všetky nástroje potrebné na to, aby sa o svoj majetok staral lepšie než drvivá väčšina ľudí. Dôležité je však neprestať sa zaujímať o svet financií. Správne nastavenie osobných financií pomôže podľa odborníkov vybudovať život, v ktorom bude viac pokoja, menej stresu a viac času na to, čo človeku prináša radosť a šťastie.

Kniha „Koľko stojí vaše šťastie?“ od autorov J. Hrbatého, J. Tonku a Š. Pekara pochádza z dielne vydavateľstva Tatran a je sprievodcom vo svete osobných financií. Peniaze nie sú podľa autorov cieľom, ale prostriedkom k dosiahnutiu šťastnejšieho života. Zdravie a peniaze sú totiž dve základné veci, ktoré nemožno ignorovať. Práve preto využívajú autori paralelu financií so zdravým životným štýlom. Jazykom zrozumiteľným pre širokú verejnosť pritom prinášajú 10 krokov, ktoré majú ľudí doviesť k finančne bohatšiemu, a tým aj šťastnejšiemu životu. Pretože len vtedy, keď máme potrebné množstvo peňazí, máme čas sa venovať veciam, ktoré nás robia šťastnými. Autori dávajú jasný návod, ako si nastaviť osobné financie, od vybudovania finančnej rezervy, cez zbavenie sa toxických dlhov až po investovanie, výchovu detí o peniazoch, zvyšovanie príjmu a dosiahnutie finančnej slobody. Ide o prvú publikáciu svojho druhu o peniazoch, ktorá bola napísaná slovenskými autormi a je prispôsobená ekonomickému prostrediu na Slovensku. Obsahuje aj reálne príbehy ľudí, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti a problémy zo sveta financií.