Revolučný krištáľ umožní zostreliť satelity aj z obežnej dráhy Zeme

Čínski vedci vyrobili najväčší kryštáľ selenidu bária a gália (BGSe) na svete, čo predstavuje prelom, ktorý by mohol otvoriť cestu pre laserové zbrane s ultravysokým výkonom schopné zneškodniť satelity priamo zo zemského povrchu. Tento syntetický kryštáľ s priemerom 60 milimetrov je kľúčovou súčasťou novej generácie zbraní so smerovanou energiou. Jeho vývoj je odpoveďou na strategické obavy súvisiace s rastúcou závislosťou moderných armád od satelitných sietí, ako je Starlink, ktorých význam sa ukázal v konfliktoch, napríklad na Ukrajine.  

Fyzikálne vlastnosti tohto kryštáľu sú tým, čo ho robí takým revolučným. Jeho hlavnou funkciou je efektívne premieňať laserové lúče s krátkou infračervenou vlnovou dĺžkou na lúče so strednou až ďalekou infračervenou vlnovou dĺžkou, ktoré dokážu lepšie prenikať cez atmosférické „okná“ a prenášať energiu na veľké vzdialenosti. Najdôležitejšou vlastnosťou je však jeho extrémna odolnosť; dokáže odolať intenzite lasera až 550 megawattov na štvorcový centimeter, čo je desaťnásobne viac ako súčasné vojenské kryštály.  

Tento pokrok rieši zásadný problém, ktorý dlhodobo brzdil vývoj výkonných laserových zbraní: samopoškodzovanie optických komponentov pod vplyvom obrovskej energie. Historickým príkladom je neúspešný test amerického námorníctva z roku 1997, keď sa laserový systém MIRACL poškodil pri pokuse zasiahnuť satelit, čo poukázalo na limity vtedajšej technológie.

Vytvorením kryštáľu, ktorý túto energetickú záťaž vydrží, Čína potenciálne premenila teoretický koncept laserových zbraní na reálnu a nasaditeľnú hrozbu pre vesmírne prostriedky na nízkej, strednej a možno aj geostacionárnej obežnej dráhe. Výroba takéhoto bezchybného kryštáľu je vrcholom materiálového inžinierstva a vyžaduje si mimoriadnu presnosť. Proces sa začína vákuovým zatavením ultračistého bária, gália a selénu v kremenných trubiciach, ktoré sa následne zahrievajú v dvojzónovej peci na teplotu 1020 °C.

Počas jedného mesiaca sa trubice pomaly spúšťajú do chladnejších zón, kde kryštály postupne rastú, pričom je nevyhnutné zabrániť akémukoľvek prístupu kyslíka a vlhkosti. Po vytvorení sa kryštáľ niekoľko dní žíha pri teplote 500 °C a potom sa kontrolovane ochladzuje rýchlosťou 5 °C za hodinu, aby sa odstránili vnútorné defekty a zabezpečila sa jeho štrukturálna a optická integrita. 

​Finálne leštenie diamantovými pílami a pastou z oxidu ceričitého mu dodáva dokonale hladký povrch. Skutočnosť, že materiál BGSe bol objavený čínskymi vedcami už v roku 2010 a západné snahy o jeho výrobu v použiteľnej veľkosti narážali na problémy, len podčiarkuje význam tohto výrobného úspechu. Geopolitické dôsledky tejto technológie sú obrovské, pretože pozemné laserové zbrane predstavujú nákladovo efektívnu a asymetrickú hrozbu. 

Namiesto budovania nákladných satelitných konštelácií môže štát ohroziť vesmírne prostriedky protivníka – jeho „oči a uši“ – pomocou relatívne lacnejších pozemných systémov. Tieto nekinetické útoky, ktoré môžu satelit dočasne „oslepiť“ alebo trvalo poškodiť, je navyše ťažšie pripísať konkrétnemu aktérovi, čo znižuje riziko eskalácie a zapadá do čínskej vojenskej doktríny „systémovej konfrontácie“, zameranej na paralýzu veliteľských a komunikačných sietí protivníka.  

Hoci je hlavným motorom vývoja vojenské využitie, táto technológia má aj významný civilný potenciál. Veľké a dokonalé kryštály BGSe môžu byť použité v pokročilej lekárskej diagnostike, ultra-citlivých infračervených systémoch na sledovanie rakiet a identifikáciu lietadiel, či dokonca v komunikácii v hlbokom vesmíre.  

Zdroj: interestingengineering.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}