Šedivé vlasy môžu byť prekvapivým signálom, že sa telo bráni proti rakovine

Kľúčové zistenia

• Šedivenie vlasov nie je zlyhanie, ale aktívny obranný mechanizmus tela.

• Pri poškodení DNA sa kmeňové bunky vlasov "obetujú", aby sa nestali rakovinovými.

• Tento proces sa nazýva "seno-diferenciácia" a bráni vzniku melanómu.

Šedivé vlasy bežne vnímame ako nevyhnutný a trochu frustrujúci znak starnutia – vizuálny dôkaz, že naše telo už nie je to, čo bývalo. Nový vedecký výskum, ktorý popularizoval profesor biomedicínskych vied Justin Stebbing, však túto teóriu obracia na hlavu.

Naznačuje, že strieborné pramene vo vlasoch môžu byť v skutočnosti vonkajším prejavom sofistikovanej bunkovej obrany. Každý šedivý vlas je podľa tejto teórie "malým víťazstvom" tela v boji proti rakovine. V centre diania sú bunky nazývané melanocytové kmeňové bunky (McSCs), ktoré sídlia hlboko vo vlasových folikuloch.

Tieto bunky slúžia ako "rezervoár", z ktorého sa neustále dopĺňajú melanocyty – bunky produkujúce pigment, ktorý dáva našim vlasom a pokožke farbu. Problém je, že tieto kmeňové bunky sú neustále vystavené útokom z okolitého prostredia, ako je UV žiarenie, chemikálie alebo aj vedľajšie produkty vlastného metabolizmu. Tieto útoky spôsobujú poškodenie ich DNA.

Keď je poškodenie DNA v kmeňovej bunke príliš vážne, napríklad ak dôjde k dvojvláknovému zlomu, bunka stojí pred osudovou voľbou. Môže sa pokúsiť o opravu a riskovať, že sa z nej stane malígna bunka, ktorá spustí rakovinové bujnenie. Alebo môže aktivovať pozoruhodný obranný proces nazývaný "seno-diferenciácia".

V podstate sa bunka "rozhodne" obetovať pre vyššie dobro. Počas seno-diferenciácie sa kmeňová bunka nenávratne premení – dozrie na konečnú pigmentovú bunku, ktorá sa už nedokáže ďalej deliť, a zmizne z aktívneho "rezervoáru" kmeňových buniek.

Telo tak efektívne neutralizuje časovanú bombu skôr, ako stihne vybuchnúť. Tento proces je úspešnou obranou proti rakovine, no má viditeľný vedľajší účinok. Keď sa tento akt sebaobety opakuje desaťročia, rezervoár kmeňových buniek sa postupne vyčerpáva.

Vo folikule je čoraz menej buniek produkujúcich pigment a vlas, ktorý z neho vyrastá, je bez farby – šedivý. Tento mechanizmus zároveň elegantne vysvetľuje, ako vzniká rakovina kože, melanóm. Melanóm je v podstate zlyhaním tejto obrany.

Štúdie na myšiach ukázali, že ak je poškodená kmeňová bunka vystavená silným karcinogénom alebo špecifickým signálom z okolitého tkaniva, môže túto "povinnú" seno-diferenciáciu obísť. Namiesto toho, aby sa obetovala, poškodená bunka pokračuje v delení a obnovovaní sa, čím vytvára základ pre zhubný nádor.

Šedivenie a melanóm sú teda vnímané ako "antagonistické osudy" alebo "dvojité osudy" tej istej kmeňovej bunky. Tento objav, hoci je zatiaľ založený na štúdiách na myšiach, má obrovský význam pre budúcu liečbu rakoviny.

Ak je rakovina v podstate "zaseknutá" kmeňová bunka, ktorá odmieta prirodzene zostarnúť a diferencovať sa, možno ju budeme vedieť liečiť novým spôsobom. Namiesto deštruktívnej chemoterapie by mohli nastúpiť lieky "senoterapie", ktoré by rakovinové bunky melanómu "prinútili" dokončiť svoj životný cyklus, prejsť seno-diferenciáciou a stať sa neškodnými.

Zhrnutie Šedivenie nie je pasívnym prejavom opotrebovania, ale aktívnou a úspešnou biologickou stratégiou na prevenciu rakoviny. Aj keď výskum na myšiach ešte musí byť potvrdený u ľudí, dáva nám fascinujúci pohľad na to, ako komplexne sa naše telo chráni, a otvára úplne nové cesty v onkologickom výskume.

^{Zdroj: the-independent.com foto: depositphotos.com.}