S_Flip6_10 Advertisement S_Flip6_10 Advertisement S_Flip6_10 Advertisement

Test: 3× výkonné SSD s pol terabajtom

3

Polovodičové disky testujeme v PC REVUE pravidelne. Obyčajne po skupinkách, aby ste mali z čoho vyberať, a s nejakou spoločnou témou. Tú vytvára tentoraz niekoľko stanovených kritérií. Jednak kapacita 512 GB (resp. v jednom prípade 500 GB). Tá dáva pre väčšinu z vás momentálne asi najväčší zmysel. Cena za gigabajt je totiž výrazne prijateľnejšia než pri kapacitne polovičných variantoch a pri konečnom zúčtovaní za úložisko zase toľko nezaplatíte. Peňaženku vám tak nevyprázdnia ako terabajtové modely, ktoré sa mainstreamu budú ešte chvíľu strániť.

Po presne vytýčenej kapacite a cene sme do tretice stanovili aj minimálny udávaný výkon, respektíve maximálnu rýchlosť zápisu, a to aspoň 1400 MB/s. V tomto smere o polovicu pomalšie SSD sú lacnejšie rámcovo iba o niekoľko eur. Do testu sme skrátka obsadili komplexne výkonné, cenovo dostupné SSD, ktoré sú stále výrazne lacnejšie než populárne Samsung 9x0 Evo. A takých veru mnoho nie je. Suverénne najatraktívnejšie sa papierovo javia ADATA XPG Gammix S5, Patriot Viper VPN00 a WD Blue SN500. Všetky tri SSD spájajú pamäte typu TLC, no k ostatnému už každý model pristupuje trochu inak.

Čo a ako testujeme

Hodnotenie vychádza z mixu vybraných praktických a syntetických testov. V rámci tých praktických presúvame adresáre s rôzne veľkými súbormi z RAM disku na SSD (testy sekvenčného zápisu) a naspäť (testy sekvenčného čítania). Testovacie súbory používame od najmenších (12 – 59 kB), pri ktorých lúskaní je výkon SSD najnižší, postupne až k najväčším s 1 – 2 GB. Veľkosti adresárov i čiastkových súborov sú vždy uvedené pri súvisiacich testoch v tabuľke nameraných hodnôt.

Syntetické testy prebiehajú najmä v aplikácii AS SSD s východiskovým nastavením knižnice na 1 GB. V praxi kľúčové sú tu výsledky práce s maličkými 4K blokmi a takisto prístupová doba, resp. náhodný prístup k 512 B súborom. Od toho sa odvíja aplikačný výkon, teda rýchlosti spúšťania programov vrátane operačného systému.

Potom ešte sledujeme, po akom množstve zapísaných dát sa začne výkon sekvenčného zápisu prepadávať a na akú úroveň. A takisto to, ako vplýva na výkon obsadenie kapacity na 75 %. Na zachovanie čo najlepšej prehľadnosti sú však už tieto veci mimo tabuľkového záznamu. No v komentári na ne nezabúdam.

ADATA XPG Gammix S5

Najlacnejšie SSD z testu tak trochu netradične používa radič Realteku, a to pomerne čerstvý štvorkanálový RTS5763DL. Gammix S5 nemá vlastnú vyrovnávajúcu pamäť (DRAM) a zdieľa časť systémovej. Návrh využíva celú dĺžku PCB, jeden vedľa druhého sú osadené jednostranne štyri pamäťové čipy vo veľkosti 128 GB.


ADATA XPG Gammix S5

Sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu sú nad očakávania. Čítanie väčších súborov (5 – 10 MB) má dokonca najrýchlejšie, rovnako aj zápis menších súborov (427 – 1235 kB). Pri veľmi malých súboroch (12 – 59 kB) v porovnaní s ostatnými jasne vedie v čítaní i zápise. To ho predurčuje do počítačov, kde sa často operuje s rôznymi dokumentmi, ktoré majú typicky veľkosť zodpovedajúcu súborom, s ktorých spracovaním S5 vyniká v tom najlepšom svetle. Rýchlosť sekvenčného zápisu pri maximálnom alebo skoro plnom výkone (t. j. pri práci so súbormi zhruba od 25 MB) sa pohybuje nad slušnými 1300 MB/s. Tvrdý pád prichádza až po preplnení buffera SLC. Ten má však vyhradených štedrých 78 GB. Po ich prečerpaní zápis rapídne spomalí na nízkych 170 MB/s, čo dnes už predbehne hociktorý platňový disk. Dobrá správa je, že takto pomaly sa neťahá až dokonca záznamu veľkých adresárov a od zapísaných 87 GB (po refreshi časti SLC) sa vracia na pôvodnú rýchlosť. Pri takomto cyklovaní zase ani tých dvesto mega za sekundu nie je v praxi nič hrozivé a i väčšie balíčky v priemere zapíšete na SSD svižne. Viacvláknová práca SSD ­príliš nejde, v tej je najpomalšie. A vplyvom HMB (host memory buffer) je najdlhšia aj prístupová doba. Špičkový aplikačný výkon tak od SSD nečakajte. Na čo najrýchlejší beh systému a inicializáciu programov existujú lepšie alternatívy.


Chladič na SSD ADATA môže byť pomerne užitočný, radič Realtek sa môže vyšplhať až k 100 °C 

PLUSY, MÍNUSY:

+ Vysoký výkon sekvenčného čítania i zápisu, najvyšší výkon pri prenosoch veľmi malých súborov, veľký buffer SLC
- Nižší viacvláknový výkon, dlhšia prístupová doba, vyššie zahrievanie/spotreba, prepad sekvenčného zápisu až na 170 MB/s

Patriot Viper VPN100

Kapacitne menší a pomalší variant sa v recenzii z májového čísla zaradil do sivého priemeru, situácia sa však mení. Odhliadnuc od výrazne vyššieho výkonu, sa Patriot v prvom rade umúdril a okresal cenu, ktorú sprvu výrazne prestrelil. Po novom je už nastavená presne tak, ako sme očakávali, a tak už i Viper VPN100 získava ten správny šmrnc SSD, tejto firme vlastný. Za rovnaké peniaze dostávate citeľne vyšší výkon než pri konkurenčných modeloch.


Patriot Viper VPN100

Menovať všetky testy, v ktorých podáva najlepšie výsledky, by bolo zdĺhavé (v tabuľke si to však môžete podrobne preštudovať) a je lepšie uviesť tie, kde trochu stráca. To prakticky iba pri prenášaní veľmi malých súborov (12 – 59 kB), inak má prvé husle. Výrazne vyššie skóre než zvyšné modely dosiahol i v celkovom hodnotení AS SSD. Obzvlášť vyzdvihnúť treba špičkové výsledky testov viacvláknového výkonu, v ktorom zdoláva i kapacitne ekvivalentný Samsung 970 Pro. Osemkanálový Phison E12 je skrátka o triedu vyššie než riešenia ADATA a WD. Najväčšia slabina je tak ako aj pri ostatných SSD s pamäťami TLC ujma na sekvenčnom zápise po preplnení 30 GB urýchľovacieho bloku SLC. Rýchlosť klesá zhruba na tretinu a na priemerných 610 MB/s sa drží až do ukončenia prenášaného adresára.


V takejto luxusnej „knižke“ dostanete Patriot Viper VPN100

Praktická pridaná hodnota je efektívny (dobre členitý) pasív, ktorý je súčasťou SSD. Ten sa hodí najmä do sťažených podmienok s vyššou teplotou okolia alebo slabším prietokom vzduchu. Výšku (8 mm) má pritom nastavenú tak, aby nekolidoval ani s grafickou kartou, ktorá je bezprostredne nad ním.

Za pozornosť stojí aj zvýšená snaha dizajnérov balenia. To mal Patriot vždy obyčajné, teraz prekvapuje graficky pôsobivou škatuľkou s otváracími dvierkami na magnet.

PLUSY, MÍNUSY:

+ Špičkový výkon sekvenčného čítania i zápisu, vysoký viacvláknový výkon, vysoký aplikačný výkon, súčasťou je šikovný chladič, výhodný pomer cena/výkon
- Pomerne malý buffer SLC

WD Blue SN500

A nakoniec WD. Toto SSD je zaujímavé na porovnanie s Gammix S5 v akomsi „boji o druhé miesto“. Dizajn má trochu atypický. Dané je to tým, že SN500 stavia iba na jednej pamäti a 60 % plochy PCB, kde je štítok s QR kódom, je jalových. Osadenie je inak kompletne od SanDisku, čo neprekvapuje, keďže WD je jeho vlastníkom.


WD Blue SN500

Výkon pri sekvenčnom zápise veľkých súborov degraduje pomerne rýchlo, a to už od 10 GB, po 14 GB už rýchlosť zodpovedá ďalej konštantným 760 MB/s. Ak teda pracujete s väčšími balíkmi dát (20 – 50 GB), v tomto SN500 ťahá za kratší koniec. Sekvenčné prenosy sú disciplína, v ktorej má S5 navrch. WD zase boduje v aplikačnom výkone. Isteže, rozdiel je pomerne malý, ale citeľný.

Ak nerobíte objemnejšie zápisy či z SSD masívne nečítate (na minimálne také rýchle zariadenia, aké veľké sú obmedzenia SN500) bude WD lepšia voľba. Predsa len prítomnosť DRAM pri bežnom používaní cítiť. Treba však poznamenať, že čím viac je SSD zaplnené, tým menej. Tak či onak, vo finále je vždy rýchlejšie SSD WD.


Funkčné osadenie SN500 zaberá len tretinu plochy PCB

V neprospech SN500 hrá o nejakých 7 % vyššia cena za gigabajt úložného priestoru. Na­opak, WD má efektívnejší radič, čo sa premieta do prevádzkových vlastností. Zatiaľ čo WD sa pri rovnakých podmienkach drží na teplotách do 80 °C, ADATA bez systémového chladenia, resp. ofukovania ventilátora, atakuje 100 °C i s prídavným chladičom, ktorý SSD WD nemá. Takéto vysoké zahrievanie síce nemá vplyv na výkon, životnosti však neprospieva. Vyššiu spotrebu a o pár stupňov viac má S5 aj mimo záťaže. Na prevádzku v notebookoch, kde obvykle SSD žiadne ventilátory neochladzujú, sa preto viac hodí WD SN500.

PLUSY, MÍNUSY:

+ Stále slušný výkon sekvenčného čítania a zápisu, slušný aplikačný výkon, celkovo dobre vyvážené SSD
- Veľmi malý buffer SLC, slušný, ale z trojice testovaných SSD najnižší výkon sekvenčného čítania a zápisu

Zobrazit Galériu

Ľubomír Samák

Všetky autorove články
SSD test

3 komentáre

super neprehladna tabulka reakcia na: Test: 3× výkonné SSD s pol terabajtom

9.8.2019 13:08
ziadne zarovnanie, naco v kazdej bunke zavadzia MB/s a pod? V bunkach maju byt len cisla! Amaterizmus tohto autora Luba nepozna hranic. ...Stale tu redakcia uverejnuje clanky od ludi, co nemaju zakladne vedomosti ako pisat pravdivo a prehladne.
Reagovať

RE: super neprehladna tabulka reakcia na: super neprehladna tabulka

9.8.2019 22:08
Kde by bolo aké zarovnanie podľa vás lepšie použiť? Riadne označenie veličiny pri hodnotách tabuľku rozhodne nezneprehľadňuje a navyše nie všade sú to MB/s... a vypichnúť konkrétnu veličinu ako spoločný menovateľ k názvom testov v prvom stĺpci na prehľadnosti podľa mna nepridá. Ak navrhnete profesionálnu tabuľku na vpísanie všetkých nameraných hodnôt, určite mi tým spravíte radosť ;-)
Reagovať

RE: RE: super neprehladna tabulka reakcia na: RE: super neprehladna tabulka

10.8.2019 14:08
Dobry vzor je CrystalDiskMark tabulka. Uz na zakladnych skolach sa uci cele cisla pod cele cisla, desatinne pod desatinne. Vy to ignorujete. Btw. desatinne niekde nemaju byt vobec 44,9 mb/s porovnane so 129 mb/s, a pod. od 10mb/s hore su desatinne miesta nelogicke uvadzat. Veliciny sa maju pisat v hlavicke, alebo v prvom lavom stlpci vo vasom pripade. Rozhodne ich neopakovat v kazdej bunke.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať