Umelá inteligencia už zvládla sama manažovať vývoj produktu v technologickej firme

Chatboty vybavené umelou inteligenciou, ako napríklad ChatGPT od spoločnosti OpenAI, dokážu rýchlo a nákladovo efektívne prevádzkovať softvérovú spoločnosť s minimálnym zásahom človeka, vyplýva z novej štúdie. Toto zistenie prichádza po tom, ako výskumníci zverejnili ďalšiu štúdiu, v ktorej agenty AI poháňané veľkými jazykovými modelmi dokázali samy prevádzkovať virtuálne mesto. V najnovšej práci tím výskumníkov z Brownovej univerzity a viacerých čínskych univerzít uskutočnil experiment s cieľom zistiť, či chatboty AI poháňané verziou modelu ChatGPT 3.5 dokážu realizovať proces vývoja softvéru bez predchádzajúceho školenia.

V rámci testu výskumníci vytvorili hypotetickú spoločnosť na vývoj softvéru s názvom ChatDev. Na základe vodopádového modelu – sekvenčného prístupu k tvorbe softvéru – bola spoločnosť rozdelená do štyroch fáz v chronologickom poradí: návrh, programovanie, testovanie a dokumentácia. Následne výskumníci pridelili botom s umelou inteligenciou konkrétne úlohy tak, že každému z nich zadali „dôležité údaje“, ktoré opisovali „určenú úlohu a roly, komunikačné protokoly, kritériá ukončenia a obmedzenia“. Keď výskumníci zadali botom AI ich úlohy, každý z nich bol pridelený do príslušných fáz. Napríklad „generálny riaditeľ“ a „technický riaditeľ“ ChatDev pracovali vo fáze „navrhovania“ a „programátor“ a „umelecký dizajnér“ vystupovali vo fáze „programovania“.

Počas každej etapy AI pracovníci navzájom komunikovali s minimálnym vstupom človeka, aby dokončili špecifické časti procesu vývoja softvéru – od rozhodovania o tom, ktorý programovací jazyk použiť, až po identifikáciu chýb v kóde, a to až kým nebol softvér hotový. Výskumníci uskutočnili experiment s rôznymi softvérovými scenármi a použili sériu analýz, aby zistili, ako dlho trvalo ChatDev dokončiť každý typ softvéru a koľko by každý z nich stál. Tím napríklad zadal spoločnosti ChatDev úlohu „navrhnúť základnú hru Gomoku“, čo je abstraktná strategická stolová hra.

Vo fáze návrhu generálny riaditeľ požiadal technického riaditeľa, aby „navrhol konkrétny programovací jazyk“, ktorý by „uspokojil požiadavky nového používateľa“, na čo technický riaditeľ navrhol jazyk Python. Generálny riaditeľ vzápätí povedal: „Skvelé!“ a vysvetlil, že tento programovací jazyk je „vďaka svojej jednoduchosti a čitateľnosti obľúbený tak u začiatočníkov, ako aj u skúsených vývojárov“. 

Potom na pokyn technického riaditeľa spoločnosť ChatDev prešla do fázy programovania, v ktorej technický riaditeľ požiadal programátora, aby napísal súbor, následne programátor požiadal dizajnéra, aby dal softvéru „krásne grafické používateľské rozhranie“.   Takto sa reťazec četu opakoval v každej fáze, až kým nebol softvér vyvinutý. Po zadaní 70 úloh spoločnosti ChatDev sa v štúdii zistilo, že spoločnosť poháňaná umelou inteligenciou bola schopná dokončiť celý proces vývoja softvéru „v priemere za menej ako sedem minút pri nákladoch nižších ako jeden dolár“.

V dokumente sa uvádza, že približne 86,66 % vytvorených softvérových systémov bolo „vykonaných bezchybne“. „Naše experimentálne výsledky dokazujú účinnosť a nákladovú efektívnosť automatizovaného procesu vývoja softvéru riadeného programom CHATDEV,“ napísali výskumníci v dokumente. Výskumníci však zistili aj obmedzenia, ako sú chyby a skreslenia v jazykových modeloch, ktoré by mohli spôsobiť problémy pri tvorbe softvéru. Napriek tomu uviedli, že zistenia v budúcnosti „môžu potenciálne pomôcť mladším programátorom alebo inžinierom v reálnom svete“.

Zdroj: businessinsider.com.