SAMSUNG_062022 Advertisement SAMSUNG_062022 Advertisement SAMSUNG_062022 Advertisement

Vedci pracujú na „nákazlivých vakcínach“ s cieľom rýchlejšie dosiahnuť kolektívnu imunitu

0

Niekoľko tímov vedcov vo svete sa snaží vytvoriť „nákazlivé vakcíny“, ktoré by sa šírili samy od seba, čím by poskytli kolektívnu imunitu populácie rýchlejšie, ako sa choroba môže šíriť sama. V minulosti sa ukázalo, že vakcíny, ktoré obsahujú živý alebo oslabený vírus, sú do určitej miery nákazlivé, hoci údajov o ich prenosnosti je málo. Orálna vakcína proti detskej obrne je jedna zo zriedkavých vakcín, o ktorých je známe, že sa šíria medzi ľuďmi.

Po užití sa oslabený vírus replikuje v črevách dieťaťa a pomáha jeho imunitnému systému vytvárať protilátky ešte predtým, ako sa vakcína vylúči. V oblastiach s nedostatočnou hygienou sa tento vylúčený vírus vakcíny môže šíriť v bezprostrednej komunite, čo môže poskytnúť ochranu iným deťom prostredníctvom „pasívnej“ imunizácie, až nakoniec vymrie. 

Niektorí vedci sa domnievajú, že zámerná výroba nákazlivých vakcín na použitie v populácii zvierat, napríklad u netopierov alebo iných známych rezervoárov zoonotických chorôb, by mohla byť spôsobom, ako s týmito chorobami bojovať skôr, než budú mať možnosť nakaziť ľudí. Tím z univerzity v Idahu napísal o tom článok publikovaný v časopise PNAS. „Naše modely sú zamerané na prenosné vakcíny navrhnuté s použitím vektorov vírusu herpesu a demonštrujú, že tieto vakcíny – v súčasnosti vo vývoji pre niekoľko dôležitých ľudských patogénov – môžu mať potenciál rýchlo kontrolovať zoonotické patogény v rezervoároch hostiteľov,“ uvádzajú výskumníci.

Tento nápad však nie je celkom bez rizík. Hlavné riziko súvisí s účinnosťou vakcíny. Výhoda „nákazlivých vakcín“ je v tom, že zvyšujú kolektívnu imunitu v porovnaní s imunitou dosiahnutou priamou vakcináciou, ale takisto ponúkajú príležitosť na vývoj vakcíny. V podstate rovnako ako vírusy by sa vakcína pri šírení mohla vyvíjať a čoraz menej by sa podobala chorobe, proti ktorej je určená, čím by sa znížila jej účinnosť.

Riziká by boli ešte vyššie, keby sme niekedy použili túto myšlienku na šírenie imunity u ľudí. „Použitie u ľudí môže byť opodstatnené v prípade ťažko dostupných populácií alebo v prípade epidémií, ktoré nemožno kontrolovať priamym očkovaním. Použitie prenosných vakcín by však mohlo byť nebezpečné. Hlavne preto, že vakcíny s potenciálom šíriť sa cez hostiteľskú populáciu majú aj potenciál priniesť návrat k ochoreniu,“ vysvetlil Mark Smithson zo Školy biologických vied na Washingtonskej štátnej univerzite.

Hoci sa budú musieť riziká starostlivo monitorovať, prínos tejto očkovacej techniky u zvierat by mohol byť obrovský. V súčasnosti vedci vyvíjajú nákazlivé vakcíny na niekoľko významných a nebezpečných patogénov, ako je napr. horúčka Lassa, ebola či tuberkulóza hovädzieho dobytka. Tieto vakcíny by mohli zabezpečiť ich kontrolu v prírodných rezervoároch, teda u živočíchov, ktoré ich prenášajú.

Zdroj: iflscience.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať