Vo finančnej gramotnosti sú slovenskí žiaci podpriemerní. Narábanie s peniazmi a vreckové buduje ich finančné vedomosti

Z výsledkov PISA testovania školákov[1] vyplýva, že finančná gramotnosť slovenských detí zaostáva za priemerom krajín OECD. Žiaci, ktorým sa rodičia venujú aj v témach peňazí pritom vykazujú vyššie skóre ako ostatní. Signifikantne lepšie sú na tom tie deti, ktoré majú aspoň základné skúsenosti s finančnými službami. Platobnú kartu používajú dve pätiny školákov. Odborníci z Finaxu pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa gramotnosti zdôrazňujú v tejto súvislosti najmä význam vreckového ako kľúčového nástoja na budovanie zdravých finančných základov u detí.

Potreba finančného vzdelávania je témou nielen pre dospelú populáciu, ale aj pre deti. Pri príležitosti štartu školského roka pripomínajú odborníci dôležitosť podpory finančnej gramotnosti v rodinách. Tie deti, ktorým sa totiž rodičia v tomto smere aktívne venujú, dosahujú vyššie úrovne vedomostí z oblasti financií.

„Pri menších deťoch do 10 rokov by sme sa mali zamerať na budovanie povedomia o peniazoch a vnímania ich hodnoty. Deti môžeme zobrať napríklad na nákup a podporovať ich, aby narábali s hotovostnými peniazmi. Optimálnym prostriedkom je dať im pravidelné vreckové. Súčasťou hospodárenia s peniazmi by malo byť aj ich šetrenie, ktoré vytvára základy správnych finančných návykov do budúcnosti,“ hovorí Linda Gáliková, head of PR vo Finaxe.

Starším deťom vo veku nad 10 rokov je podľa nej dobré založiť bankový účet a hotovostné peniaze rozšíriť o bezhotovostné. Tí školáci, ktorí majú skúsenosť s bankovými produktami, ako je účet alebo platobná karta totiž dosahujú lepšie výsledky vo finančnej gramotnosti. Základom jej budovania je najmä podpora praktických skúseností.

Potvrdzujú to pritom aj výsledky PISA testovania, z ktorých vyplýva, že približne polovica 15-ročných teenagerov disponuje bankovým účtom a viac ako 75 % žiakov nakupuje online. Platobnú kartu má 40 % z nich. Tieto skupiny žiakov dosiahli v testoch lepšie skóre ako tí, ktorí nemali žiadnu skúsenosť s finančnými službami.

Dôležitým momentom edukácie v oblasti financií je viesť deti k hospodárnemu štýlu života, sporeniu, ale aj investovaniu. Pre staršie generácie rodičov (dnešných 50tnikov a starších)  bol typický najmä fokus na sporenie, pretože iné nástroje prakticky neboli dostupné. To však samo o sebe nestačí k tomu, aby sme dosiahli dostatočné finančné zázemie a komfort po celý život.

Dôvodom je inflácia, ktorá znižuje hodnotu úspor, a tak je nevyhnuté kombinovať klasické sporenia v banke s investovaním. Ak by sme si pred 30 rokmi vložili na klasický účet v banke 10 tis. eur, dnes ich hodnota bola menej ako polovičná. Naopak, ak by sme rovnakú sumu zainvestovali do indexových ETF, ktoré kopírujú S&P 500 s priemerným výnosom očisteným o infláciu na úrovni 7% p.a., dosiahli by sme zhodnotenie na úrovni viac ako 66 tis. eur. Investovať dlhodobo pritom možno jednoducho vďaka digitálnych technológiám.

„Súčasná generácia mladých ľudí vyrastá so smartfónom a má dostupné mnohé digitálne platformy na správu svojich financií, čo predchádzajúce generácie k dispozícii nemali. Vďaka tomu vieme dnes investovať prostredníctvom ETF do tisícov firiem z pohodlia obývačky. Rodičia, ktorí sú dnes ekonomicky aktívni a tieto nástroje majú k dispozícii, by tak mali tému investovania zaradiť do vzdelávania svojich detí“, uzatvára.