Vyhodené igelitky sa môžu zmeniť na svietiace senzory, ktoré odhalia jedy vo vode

Každý rok ľudstvo vyprodukuje viac ako 400 miliónov ton plastového odpadu, pričom menej ako 10 % z tohto množstva sa skutočne zrecykluje. Zatiaľ čo sa hory igelitových tašiek a obalov hromadia na skládkach a znečisťujú oceány, vedci z Indonézie prišli s geniálnym riešením, ktoré premieňa tento všadeprítomný odpad na nástroj na ochranu verejného zdravia.  

Tím z Univerzity Gadjah Mada vyvinul metódu, ktorá dokáže premeniť obyčajné polyetylénové tašky na high-tech materiál nazývaný uhlíkové kvantové bodky (CQD). Tento prístup predstavuje skutočný posun od bežnej recyklácie k takzvanému „upcyclingu“ – premene nízko hodnotného odpadu na vysoko hodnotný a pokročilý materiál.

Uhlíkové kvantové bodky sú nanoskopické častice, menšie ako väčšina vírusov, ktoré majú fascinujúcu vlastnosť – pod ultrafialovým svetlom intenzívne žiaria, teda fluoreskujú. Tradičná výroba týchto častíc bola často drahá alebo si vyžadovala použitie nebezpečných chemikálií, čo obmedzovalo ich praktické využitie.

Indonézsky tím však ukázal, že ako surovina môže poslúžiť obyčajný plastový odpad, ktorý obsahuje až 85 % uhlíka. Nový proces, ktorý kombinuje modifikovanú pyrolýzu a hydrotermálnu úpravu s použitím malého množstva peroxidu vodíka, dokáže premeniť plast na funkčné kvantové bodky za menej ako desať hodín.  

Výsledné kvantové bodky majú vysokú kvantovú účinnosť, čo znamená, že žiaria veľmi jasne, a sú stabilné, vďaka čomu sú ideálne na praktické použitie. Ich najväčší potenciál spočíva v schopnosti detegovať neviditeľné nebezpečenstvo v pitnej vode.

Tieto nanoskopické senzory dokážu odhaliť kontamináciu ťažkými kovmi, konkrétne iónmi železa (Fe3+), ktoré sa môžu nachádzať vo vode. Mechanizmus je jednoduchý, no účinný: predstavte si, že kvantové bodky sú ako roj drobných svetlušiek v pohári s vodou.

Keď je voda čistá, intenzívne žiaria. Ak sa v nej však nachádzajú ióny kovov, tieto častice sa naviažu na povrch kvantových bodiek a „ukradnú“ im ich svetlo, čím spôsobia, že ich žiarenie zoslabne. Meraním poklesu intenzity svetla môžu vedci presne určiť mieru kontaminácie.  

Tento objav, ktorý vznikol v Indonézii, krajine čeliacej problémom s plastovým odpadom aj s infraštruktúrou na čistenie vody, je dokonalým príkladom takzvanej „skokovej technológie“. Ide o nízkonákladové, prenosné a decentralizované riešenie, ktoré umožňuje komunitám bez prístupu k drahým laboratóriám monitorovať kvalitu vody. Týmto spôsobom sa miestne environmentálne bremeno – plastový odpad – mení na nástroj na ochranu zdravia vlastných obyvateľov.  

Zdroj: thecooldown.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}