Editorial: Drony: Príležitosti a hrozby
V poslednom desaťročí sa drony (UAV) presunuli z okraja technologického vývoja do centra pozornosti. Ich využitie sa zmenilo z čisto vojenského na civilné, komerčné a verejnoprospešné, pričom ich technologické schopnosti rastú rýchlejšie než naša schopnosť ich legislatívne regulovať.
Dnešné komerčne dostupné UAV disponujú kamerami s vysokým rozlíšením, termovíziou, senzorickými systémami ako LiDAR, autonómnou navigáciou a AI na analýzu údajov v reálnom čase. Ich letová výdrž sa pohybuje v rozsahu desiatok minút až niekoľkých hodín v závislosti od typu konštrukcie. V mestách sa čoraz viac využívajú pri dopravnom monitoringu, kontrole infraštruktúry, krízovom manažmente či počas verejných podujatí. Napríklad niektoré mestá už testujú drony ako zásahový prostriedok pre zdravotnícke tímy alebo ako náhradu za helikoptéry pri prieskume požiarov.
Z technického hľadiska sa očakáva, že v horizonte 10–20 rokov budú UAV schopné úplne autonómnej prevádzky aj v komplexných urbanizovaných priestoroch. Budú disponovať schopnosťou komunikovať medzi sebou v rámci roja, v reálnom čase vyhodnocovať pohybové vzory osôb a dopravných prostriedkov, analyzovať environmentálne dáta a súbežne interagovať s mestskou infraštruktúrou. Nabíjacie stanice na stožiaroch verejného osvetlenia im umožnia nepretržitú prevádzku 24/7. Vzdušný priestor sa tak transformuje na zónu, v ktorej sa budú prekrývať verejné a súkromné záujmy, technologické a etické požiadavky a napokon aj konfliktné interpretácie práva.
Súkromie pritom zostáva jedným z najzraniteľnejších aspektov tejto transformácie. UAV môžu operovať v nízkych letových hladinách, potichu a bez povšimnutia. Ich senzory dokážu preniknúť cez bežné prekážky ako steny, okná či zatemnené priestory. Technicky možno získať detailný obraz pohybu osoby v priestore, zbierať biometrické dáta či skenovať rádiové signály bez toho, aby si to dotknutý subjekt vôbec uvedomil. Tento asymetrický vzťah medzi technologickou kapacitou a vedomím obyvateľstva je obzvlášť nebezpečný tam, kde absentuje funkčná kontrola moci. Zatiaľ čo niektoré štáty prijali základné rámce pre prevádzku UAV, tieto pravidlá sa väčšinou zameriavajú na bezpečnosť letovej prevádzky, a nie na etické či občianskoprávne dôsledky masového využívania dronov.
Technológie UAV majú potenciál priniesť vyššiu bezpečnosť, efektívnejšie riadenie miest, ekologickejší dohľad nad krajinou a rýchlejšie zásahy v krízových situáciách. Ale bez etickej zodpovednosti a právnej regulácie sa môžu rovnako rýchlo stať nástrojom postupnej erózie slobody. Monitorovanie verejných plôch pomocou dronov s kamerami a rozpoznávaním osôb je už realita v niektorých častiach sveta – polícia v USA používa UAV počas protestov či verejných zhromaždení. Tieto operácie však často prebiehajú bez transparentného právneho rámca a bez možnosti občianskej kontroly, čím sa otvára priestor na potenciálne zneužitie moci.
Zároveň je preto potrebné uvažovať o budúcnosti, v ktorej by občania mali disponovať nástrojmi na ochranu svojho súkromia aj v prostredí, kde nemožno okamžite určiť, kto dron prevádzkuje a s akým cieľom. Jedna z vízií je vytvorenie verejne prístupného systému digitálnej identifikácie dronov v reálnom čase, akéhosi „vzdušného registra ŠPZ“, kde by mal každý UAV pridelený jedinečný identifikátor čitateľný pre aplikácie v smartfónoch alebo smart okuliaroch. Občania by si tak mohli overiť, kto daný dron prevádzkuje (štát, súkromná firma, jednotlivec), aký má deklarovaný účel (monitoring dopravy, natáčanie reklamy, bezpečnostný zásah) a či je registrovaný podľa platnej legislatívy. Paralelne s tým vznikajú návrhy na technologické riešenia ochrany súkromia – od aktívnych systémov signalizácie nelegálneho sledovania cez „antidronové“ siete pre súkromné pozemky až po materiály blokujúce senzory (napr. infračervené clony či reflexné povrchy).
Vývoj smeruje aj k tzv. Lethal Autonomous Weapon Systems, teda k autonómnym smrtiacim zbraňovým systémom, ktoré by teoreticky mohli operovať bez ľudského zásahu. No ak stroje získajú právomoc rozhodovať o živote a smrti, prekročíme hranicu, ktorú si ľudstvo historicky vždy prísne chránilo. V takom prípade nás s veľkou pravdepodobnosťou čaká scenár ako z filmu Terminátor. A to asi nechceme.
Zaujímavé čítanie prázdninového vydania vám praje Martin Drobný.
Obrázok od wandemokkori z Pixabay
