
Editorial: Startupové mestá: Od utópie k dystópii?
Neviem, či sledujete americkú politiku (akoby nám tá naša vlastná nestačila...), ale možno ste zaregistrovali, ako technologickí miliardári Elon Musk, Mark Zuckerberg a Jeff Bezos vrelo privítali znovuzvolenie Donalda Trumpa za prezidenta. A nie je to len o očakávaní, že prinesie nižšie dane a priaznivejšie podmienky pre miliardárov. Ide tu o oveľa viac.
V pozadí všetkého je ich presvedčenie, že sú ako Nietzscheho „nadľudia“ a že by sa na nich nemali vzťahovať pravidlá a zákony tak ako na bežných ľudí. Trump je ukážkovým predstaviteľom tohto postoja. Podnecoval pokus o štátny prevrat, bol odsúdený za trestný čin falšovania obchodných záznamov a napriek tomu bol zvolený za prezidenta. A v súvislosti so sexuálnym napadnutím sa obhajoval slovami: „Keď ste hviezda, dovolia vám to. Môžete robiť čokoľvek.“
Nejde len o to, že chcú vládu, ktorá im nebude šliapať po prstoch. Chcú absolútne nulové obmedzenia svojej moci. Nie tie, ktoré určujú demokratické vlády alebo finančné systémy. Znamená to obchádzanie zákonov a regulácií krajiny, v ktorej pôsobia? Ak nemáte radi limity a pravidlá, je logické, že vám nevyhovujú žiadne obmedzenia a nestačí ani to, že máte „tam hore“ takého silného spojenca.
Jedným z riešení môže byť vytvorenie vlastného suverénneho miništátika/kolónie mimo jurisdikcie materskej krajiny. To môže mať podobu autonómnych high-tech miest vybudovaných súkromnými investormi, nezávislých mininárodov vyčlenených z okolitého územia, kde by technologickí miliardári a ich prívrženci žili podľa vlastných pravidiel, a nie podľa vládnych. Podobné projekty už existujú.
Pri pobreží Hondurasu vzniká startupové mesto s názvom Próspera, financované prevažne súkromnými investormi, medzi ktorých patria ďalšie silné mená technologického sveta: Peter Thiel a Marc Andreessen. Do dnešného dňa Próspera získala viac ako 100 miliónov dolárov v investíciách, ktoré sú použité na budovanie infraštruktúry, výstavbu budov a ciest, financovanie súkromnej polície, arbitrážneho centra atď. Mesto je osobitnou ekonomickou zónou s vlastným daňovým, regulačným a právnym rámcom. Projekt sa inšpiroval koncepciou charterových miest a úspechom mestských regiónov, resp. štátov s osobitným štatútom, ako je Hongkong či Singapur. Prostredníctvom nízkych daní, privatizácie verejnej správy, sociálnych služieb a samoregulácie chce Próspera stimulovať hospodársky rozvoj a inovácie, ktoré by podľa zakladateľov v bežných vládnych rámcoch neboli možné. Próspera má vlastné občianske právo a regulačnú štruktúru nezávislú od honduraského práva. Sociálne služby, ako je zdravotníctvo a školstvo, sa plánujú privatizovať a financovať z daní, poplatkov a predaja pozemkov novým obyvateľom a investorom. Jednotlivci môžu požiadať o „e-rezidenciu“, ktorá im umožní zaregistrovať si v Próspere podniky a využívať výhody miestnej daňovej a regulačnej štruktúry. Obyvatelia musia len podpísať zmluvu a zaplatiť ročný poplatok za pobyt v Próspere, ktorý je 260 USD pre Hondurasanov a 1300 USD pre cudzincov.
Čistý majetok iba troch uvedených technologických lídrov je enormný. Elon Musk: 433 miliárd dolárov, Jeff Bezos: 239 miliárd dolárov, Mark Zuckerberg: 211 miliárd dolárov. Koľko takých miest, a oveľa väčších, by si vedeli z vlastných zdrojov prefinancovať?
Na jednej strane by sa mestá založené miliardármi mohli stať magnetom pre špičkové talenty a inovatívne firmy. Takéto mestá by mohli obísť tradičné regulácie, priniesť bezprecedentný technologický pokrok a otvoriť dvere aj experimentálnym projektom. To by mohlo priniesť revolučné objavy v biotechnológiách, umelej inteligencii a robotike. Na druhej strane by takýto neobmedzený rozvoj mohol viesť k vzniku neetických alebo dokonca nebezpečných technológií. Predstavte si dôsledky neobmedzeného vývoja, keď nebude tabu genetické zlepšovanie ľudí alebo vývoj autonómnych robotických zbraní. Kto by kontroloval takýto rozvoj a kto by niesol zodpovednosť za jeho následky? Takýto scenár sa ľahko môže preklopiť od utópie k dystópii.
Startupové mestá by mohli priniesť aj experimenty s novými formami vlády. Napríklad decentralizovanú samosprávu založenú na blockchaine a riadenú umelou inteligenciou. Tieto modely by mohli poskytnúť alternatívy k tradičným vládnym štruktúram. No bez externej kontroly by sa mohli zmeniť na autoritatívne systémy, kde miliardári sú jedinými arbitrami pravidiel. Absencia demokratickej kontroly by mohla viesť k zneužitiu moci. Mestá by mohli byť spravované ako súkromné korporácie, kde sa dôraz kladie na zisk namiesto spoločenského dobra.
Miliardárske startupové mestá by mohli ovplyvniť globálnu ekonomiku a politiku. Mohli by sa stať významnými centrami výskumu a obchodu. Na druhej strane by mohli spôsobiť geopolitické napätie, keby tieto mestá získali zásadný ekonomický a technologický náskok pred tradičnými štátmi. Výrazná nerovnováha medzi technologicky vyspelými mestami a zvyškom sveta by mohla prehĺbiť existujúce rozdiely a vyvolať konflikty o zdroje, vplyv a moc.
Uvidíme, aký bude scenár ďalšieho vývoja. V každom prípade však platí, že všetci traja páni majú radi žáner sci-fi, ale na rozdiel od nás majú aj moc a prostriedky na to, aby sa takmer akákoľvek odvážna fikcia stala realitou. Sú autoritatívni, nemajú radi kontrolu, reguláciu a obmedzenia. Ani etické pravidlá. A to je veľmi hazardná kombinácia.
Zaujímavé čítanie praje Martin Drobný
Úvodný obr zdroj: geralt (pixabay.com)