Slováci vs. Česi na dôchodku: Veľké porovnanie penzií odhaľuje, kto sa má lepšie aj kde je naša hlavná slabina
Český dôchodca poberá od štátu v priemere o takmer 170 eur viac ako slovenský. Detailné porovnanie oboch systémov však ukazuje prekvapivý výsledok: po započítaní všetkých zložiek a v pomere k priemernej mzde je slovenský systém k penzistom štedrejší. Zásadný problém pre Slovensko je, že nám chýbajú nástroje na podporu súkromného investovania. Preto je kľúčové budovať vlastné úspory investovaním. Jedným z najefektívnejších spôsobov sú indexové ETF fondy, ktoré prinášajú širokú diverzifikáciu, nízke náklady a transparentné zhodnotenie. Vyplýva to z veľkej dôchodkovej analýzy spoločnosti Finax.
Slovenský dôchodok pokrýva približne 49 % mzdy oproti 41 % v Česku, podľa OECD je modelová čistá miera náhrady na Slovensku až 76 % oproti 56 % v Česku. Na Slovensku ale chýba nástroj, ktorý by dával silnejšie daňové výhody na dlhodobé sporenie na dôchodok, podobne ako to robí český DIP (dlhodobý investičný produkt).
Slovenský dôchodok je nižší, ale štedrejší. Demografický tlak naň však rastie
Priemerný dôchodok z I. piliera predstavoval k 31. 12. 2025 na Slovensku 703 eur, zatiaľ čo v Českej republike to bolo 871 eur[1]. Na prvý pohľad ide o výrazný rozdiel 168 eur v prospech českých dôchodcov. Priame porovnanie týchto čísiel je však nepresné, pretože oba systémy majú odlišnú štruktúru.
Slovenská dávka z I. piliera nezahŕňa výplatu z II. piliera ani 13. dôchodok. Český systém, naopak, II. pilier nemá, takže dávka z jeho I. piliera je už zo svojej podstaty vyššia. Po zohľadnení všetkých zložiek – teda dávky z I. piliera, II. piliera a 13. dôchodku rozrátaného na mesiace – dosahuje priemerný slovenský dôchodok 792 eur, čo je už len o 79 eur menej ako priemerný český dôchodok.
Pre porovnanie: dôchodca na Slovensku dostáva na dôchodku približne 49 % z priemernej mzdy, v Česku je to len 41 %[2].
Oba systémy sa líšia aj v nastavení dôchodkového veku. V Českej republike je cieľová hranica odchodu do dôchodku stanovená na 67 rokov. Na Slovensku sa dôchodkový vek priebežne upravuje podľa strednej dĺžky života a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 64 rokov.
Udržateľnosť štandardov je otázna
Pre stabilitu dôchodkového systému je najdôležitejšia jeho dlhodobá udržateľnosť, ktorá zohľadňuje postupné starnutie populácie. V oboch prípadoch sa bude tlak na I. pilier výrazne navyšovať, čo bude znamenať buď výrazne vyššie navýšenie príspevkov do I. piliera, navýšenie daní alebo nižšie dôchodky.
Jeden z kľúčových prvkov dôchodkovej reformy na Slovensku je II. pilier. Funguje od roku 2004 a jeho význam bude s prehlbujúcou sa demografickou krízou narastať. Priemerná mesačná dávka z II. piliera v súčasnosti dosahuje len približne 33,60 eura3, no toto číslo bude rásť. Dôvodom je pribúdajúci počet sporiteľov, dlhšie zainvestované prostriedky a vyššie príspevky.
Pozitívnym krokom bolo automatické zaradenie nových účastníkov trhu práce mladších ako 40 rokov (po 1. máji 2023) do II. piliera s predvolenou investičnou stratégiou v indexových fondoch. To zabezpečuje dostatočné zhodnotenie v dlhodobom horizonte. Treba však upozorniť na zásadné riziko, ktorým sú možné legislatívne zásahy štátu do II. piliera. Ide o politické rozhodnutia, ktoré bežný sporiteľ nedokáže nijako ovplyvniť, no môžu mať priamy dopad na výšku jeho budúcich úspor.
Kľúčové je súkromné sporenie na dôchodok
Keďže Česká republika (najmä z politických dôvodov) II. pilier nemá, oveľa väčší dôraz kladie na súkromné sporenie – predovšetkým prostredníctvom III. piliera (tzv. penzijka). Vďaka štátnemu príspevku vo výške 20 % z mesačného vkladu (maximálne 340 Kč mesačne pri vlastnom vklade aspoň 1 700 Kč) a daňovej úspore až 7 200 Kč ročne ide o pomerne atraktívny nástroj.
Na Slovensku je III. pilier výhodný takmer výlučne vtedy, ak naň prispieva zamestnávateľ. Bez jeho príspevku predstavuje daňová úspora len približne 34 eur ročne[3], čo je zanedbateľná motivácia.
Moderná alternatíva, ktorou je napríklad Európsky osobný dôchodkový produkt (PEPP), má pritom takmer rovnaké daňové podmienky, no s niekoľkými výhodami: je viazaný na európske pravidlá, ponecháva peniaze zainvestované aj vo výplatnej fáze (čo môže viesť k vyššiemu dôchodku) a je prenositeľný medzi krajinami EÚ. To je výhodné aj pre Slovákov žijúcich v Česku alebo plánujúcich tam pracovať.
Česko od roku 2024 ponúka produkt DIP, ktorý umožňuje čerpať rovnaké daňové výhody aj pri investovaní do akcií alebo ETF fondov cez bežných brokerov. Daňová podpora teda nie je viazaná len na špecifické dôchodkové produkty. Pod DIP je možné zaradiť aj európsky dôchodok PEPP a využívať tak rovnaké daňové výhody.
Slovensku podobný nástroj chýba. Vytvorenie dlhodobého investičného produktu s daňovými stimulmi porovnateľnými s českým DIP by pritom mohlo výrazne motivovať obyvateľov k aktívnemu sporeniu na dôchodok a kompenzovať tak rastúce tlaky na priebežný systém vyplývajúce z demografického vývoja.
Dôchodkový systém máme štedrejší, no napriek tomu stačiť nebude
Porovnanie slovenského a českého dôchodkového systému ukazuje, že hoci priemerný slovenský dôchodok je z hľadiska absolútnych čísel nižší, v pomere k priemernej mzde poskytuje Slovensko dôchodcom relatívne vyššiu úroveň ochrany. Najväčšou slabinou našej krajiny je však nedostatok silných nástrojov pre súkromné, dlhodobé sporenie na penziu, ktoré by motivovali obyvateľov aktívne si budovať vlastný kapitál.
Preto je kľúčové budovať vlastné úspory investovaním. Jedným z najefektívnejších spôsobov sú indexové ETF fondy, ktoré prinášajú širokú diverzifikáciu, nízke náklady a transparentné zhodnotenie v dlhodobom horizonte. Navyše sú u nás po roku od investície oslobodené od dane, pričom v Čechách až po troch, čo zvyšuje ich atraktivitu a potenciál rastu kapitálu. Investovanie cez ETF umožňuje každému sporiteľovi aktívne si tvoriť finančnú istotu na dôchodok a nezávisieť len od štátu.
Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu
