Kyborgická včela na diaľkové ovládanie by mohla byť zneužitá aj na špionáž

Predstava hmyzu, ktorý už nie je riadený výlučne svojimi inštinktmi, ale na diaľku prijíma príkazy od človeka, donedávna patrila do sféry vedeckej fantastiky. Dnes sa však táto predstava stáva realitou vďaka prelomovej práci vedcov z Pekinského technologického inštitútu (BIT). Tímu pod vedením profesora Čao Ťie-lianga sa podarilo úspešne vytvoriť a otestovať takzvanú kyborgickú včelu, čím sa otvorili dvere k novým, fascinujúcim, no zároveň znepokojujúcim možnostiam.

Jadrom tohto úspechu je miniatúrne zariadenie, ktoré je pripevnené na chrbát včely a funguje ako rozhranie medzi počítačom a mozgom hmyzu. Tento ovládač je skutočným technologickým zázrakom, keďže ide o najľahší mozgový ovládač svojho druhu na svete. S hmotnosťou iba 74 miligramov je ľahší ako množstvo nektáru, ktoré včela bežne unesie, a teda nijako neobmedzuje jej prirodzené letové schopnosti.

Zariadenie, ktoré obsahuje viacero čipov vrátane infračerveného diaľkového ovládania, je s mozgom včely prepojené pomocou troch mikroskopických ihiel. Prostredníctvom nich vysiela elektronické impulzy priamo do špecifických oblastí mozgu, čím dokáže ovplyvniť smer jej letu. Úspešnosť tohto systému je pozoruhodná – počas experimentov včela poslúchla deväť z desiatich vydaných príkazov, čo dokazuje vysokú spoľahlivosť a presnosť technológie.

Tento úspech, publikovaný v časopise Chinese Journal of Mechanical Engineering, predstavuje významný skok vpred oproti predchádzajúcim pokusom, ktoré sa spoliehali na väčší a pomalší hmyz, ako sú chrobáky alebo šváby. Ovládače vyvinuté pre tieto druhy hmyzu v Singapure boli až trikrát ťažšie, a hoci fungovali, ich hostitelia sa pohybovali pomaly a mali obmedzenú výdrž. Včela, naopak, ponúka vynikajúce letové vlastnosti, schopnosť preletieť bez odpočinku až 5 kilometrov a prirodzené maskovanie, čo z nej robí takmer dokonalú biologickú platformu pre tento typ technológie.  

^{Zdroj Foto: Beijing Institute of Technology}

Potenciálne aplikácie tejto technológie sú rovnako rozsiahle ako kontroverzné. Samotní vedci zdôrazňujú predovšetkým jej humanitárny potenciál. Roj takýchto kyborgických včiel by mohol byť neoceniteľným nástrojom pri pátraní po preživších v ruinách budov po zemetrasení alebo v zaplavených oblastiach, kde by sa ľudskí záchranári alebo väčšie drony nedostali. Včely by mohli preniknúť do malých štrbín a vďaka senzorom na svojom „batohu“ lokalizovať známky života.

Avšak tie isté vlastnosti, ktoré robia z včely ideálneho záchranára – malá veľkosť, tichý let a nenápadnosť – ju zároveň predurčujú na úlohu dokonalého špióna. Vojenské a bezpečnostné aplikácie sú preto neoddeliteľnou súčasťou diskusie o tejto technológii. Profesor Čao a jeho tím otvorene hovoria o možnostiach využitia v tajnom prieskume v mestskom boji, v protiteroristických operáciách alebo pri odhaľovaní drog. Táto dualita použitia vytvára hlbokú etickú dilemu.

Technológia navrhnutá na záchranu životov je svojou podstatou aj potenciálnym nástrojom na sledovanie a možno aj útok. Verejnosť si túto dvojsečnosť plne uvedomuje, čo sa odráža aj v skeptických komentároch, ktoré sprevádzajú správy o tomto objave. Otázky o tom, kto bude túto technológiu kontrolovať a aké budú pravidlá jej nasadenia, sú preto rovnako dôležité ako samotný technologický pokrok. Napriek obrovskému potenciálu stojí technológia kyborgických včiel pred zásadnou prekážkou, ktorá bráni jej masovému nasadeniu v reálnom svete. Tou prekážkou je energia.

Súčasný prototyp si vyžaduje káblové napájanie, čo dramaticky obmedzuje jeho operačný dosah a autonómiu. Teoretický dolet včely 5 kilometrov zostáva nedosiahnuteľný, pokiaľ je hmyz „na vôdzke“. Vývoj dostatočne malej a ľahkej batérie, ktorá by dokázala napájať ovládač a prípadné ďalšie senzory počas dlhšieho letu, je v súčasnosti najväčšou technickou výzvou.

Príliš ťažká batéria by totiž poprela hlavnú výhodu celého systému – využitie prirodzených schopností včely. Budúcnosť tejto technológie teda paradoxne nezávisí ani tak od ďalšieho zdokonaľovania neurovedy či riadiacich algoritmov, kde už vedci dosiahli pôsobivú 90 % úspešnosť. Skutočný prelom, ktorý by odomkol plný potenciál kyborgických včiel, musí prísť z úplne inej oblasti – z materiálového inžinierstva a energetiky.

Vývoj miniatúrnych batérií s vysokou hustotou energie, alebo dokonca systémov na zber energie z okolitého prostredia, ako sú vibrácie či slnečné žiarenie, sa stáva kľúčovým pre ďalší pokrok. Vedci sa zároveň plánujú zamerať na zvýšenie presnosti ovládania a pridanie ďalších senzorov do „batohu“, ktoré by včelám umožnili lepšie vnímať okolie a plniť zložitejšie úlohy.  

Zdroj: scmp.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}