MIT: Nahradenie pracovníkov umelou inteligenciou je v skutočnosti drahšie

Tím výskumníkov z MIT zistil, že v mnohých prípadoch je nahradenie ľudských pracovníkov umelou inteligenciou stále drahšie ako zamestnávanie ľudí. Toto zistenie je v rozpore so súčasnými obavami z technológie, ktorá nám berie prácu. V novom dokumente sa uvádza, že tím skúmal nákladovú efektívnosť 1000 úloh „vizuálnej kontroly“ v 800 povolaniach, ako je napríklad kontrola potravín, aby sa zistilo, či nie sú pokazené.

Ukázalo sa, že len 23 percent miest pracovníkov by bolo z hľadiska mzdy „atraktívnych na automatizáciu“, hlavne pre „veľké počiatočné náklady na systémy AI“. Aj to len v prípade, že by sa automatizovateľné úlohy vôbec dali „oddeliť od ostatných častí“ úloh. Napriek tomu výskumníci pripúšťajú, že tieto ekonomické aspekty sa môžu časom zmeniť. Štúdia naznačuje, že vytláčanie ľudí z pracovných miest v dôsledku umelej inteligencie bude síce značné, ale aj postupné, a preto existuje priestor na rekvalifikáciu na zmiernenie jeho vplyvu. 

Téma príchodu umelej inteligencie na pracovné miesta sa v poslednom čase stala veľmi diskutovanou najmä v súvislosti so širokým sprístupnením výkonných nástrojov, ako sú ChatGPT od OpenAI a Bard od Googlu. Zatiaľ čo mnohí varovali pred hrozivými dôsledkami, ktoré by v blízkej budúcnosti mohla mať veľká strata pracovných miest, technologickí lídri zostali v súvislosti s takouto eventualitou optimistickí a tvrdili, že tieto pracovné miesta budú nahradené novými druhmi profesií.

Znižovanie počtu pracovných miest v minulom roku zasiahlo práve technologický sektor, kde sa prepúšťalo napriek tomu, že jeho vedúci predstavitelia výrazne investovali do umelej inteligencie. Počas Svetového ekonomického fóra, ktoré sa konalo v januári vo švajčiarskom Davose, prieskum medzi generálnymi riaditeľmi odhalil, že štvrtina z nich má v úmysle kvôli AI znížiť počet svojich zamestnancov aspoň o päť percent. 

Hoci existuje konsenzus o tom, že umelá inteligencia jedného dňa zasiahne do našej práce, stále nie je jasné, kedy k takejto zmene dôjde. Tím MIT sa zameral na úlohy podporované počítačovým videním, pričom ako príklad použil pracovníka pekárne, ktorý vizuálne kontroluje ingrediencie, aby sa „uistil, že sú dostatočne kvalitné“. Takúto prácu by bolo možné „teoreticky nahradiť systémom počítačového videnia pridaním kamery a tréningom systému na detekciu jedla, ktoré sa pokazilo“, píšu vedci.

Inštalácia a prevádzka tohto druhu systému by však bola stále neúmerne nákladná, ak vezmeme do úvahy, že by sa staral len o úlohu kontroly prísad, čo predstavuje iba šesť percent práce zamestnanca. Výskumníci však naznačujú, že so znižujúcimi sa nákladmi na nasadenie týchto systémov prostredníctvom úspor z rozsahu alebo zavedením platformy AI ako služba (AI-as-a-service) sa „ekonomika AI môže stať atraktívnejšou“.

Napriek tomu zostáva veľa otázok. Čo s pracovnými miestami, ktoré nezahŕňajú vizuálnu analýzu, ako je príklad pekárne, ktorý výskumníci uvádzajú? A čo pracovné miesta, ktoré možno rozšíriť pomocou umelej inteligencie namiesto toho, aby boli úplne nahradené? „Pre tvorcov politík by naše výsledky mali zdôrazniť dôležitosť prípravy na automatizáciu pracovných miest pomocou umelej inteligencie,“ povedal vedec z MIT a spoluautor výskumu Neil Thompson. 

Zdroj: futurism.com.