Milióny humanoidných robotov budú kráčať medzi nami skôr, ako si myslíme
V roku 2035, v dystopickom svete filmu Ja, robot, boli humanoidné stroje neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti. Táto vízia, kedysi považovaná za čistú science fiction, sa dnes javí ako prekvapivo presná predpoveď. Súčasné prognózy totiž naznačujú, že do polovice budúceho desaťročia budú medzi nami kráčať nie tisíce, ale milióny, a možno až miliarda humanoidných robotov. Predpovede sa síce líšia v závislosti od zdroja, no všetky sa zhodujú v jednom: nachádzame sa na prahu revolúcie, ktorá zmení priemysel, služby aj naše domácnosti.
Analytici z Morgan Stanley predpovedajú, že do roku 2035 by mohlo byť v prevádzke viac ako miliarda humanoidov, pričom drvivá väčšina (930 miliónov) bude nasadená v priemysle a len 80 miliónov v domácnostiach, čím by sa vytvoril trh v hodnote 250 miliárd dolárov. Iné prognózy sú konzervatívnejšie, ako napríklad od Goldman Sachs s odhadom 38 miliárd dolárov, zatiaľ čo Ark Invest predpokladá až neuveriteľných 24 biliónov dolárov. Táto explózia záujmu a investícií vyvoláva zásadnú otázku: prečo práve teraz? Odpoveď spočíva v súhre troch kľúčových faktorov.
Prvým a najdôležitejším je demografia. Rozvinuté krajiny ako Nemecko, Japonsko a Južná Kórea čelia rýchlemu starnutiu populácie a nedostatku pracovnej sily v strednom veku, ktorá tradične vykonáva manuálne práce. Roboty tu nevystupujú ako náhrada existujúcich pracovníkov, ale ako nevyhnutné riešenie na zaplnenie medzier na trhu práce, kde jednoducho chýbajú ľudia.
Druhým faktorom je technologický pokrok. Nedávne prelomy v oblasti umelej inteligencie, najmä veľkých jazykových modelov (LLM) a počítačového videnia, dávajú robotom „mozog“, ktorý dopĺňa ich „telo“. Vďaka tomu sa dokážu učiť nové úlohy a flexibilne reagovať na meniace sa prostredie. Tretím akcelerátorom je ekonomika. Očakáva sa dramatický pokles cien. Bank of America predpovedá, že výrobné náklady na jedného robota by mohli do roku 2035 klesnúť až na 13 000 až 17 000 dolárov, najmä vďaka využitiu čínskych dodávateľských reťazcov.
To robí investíciu do robotov pre firmy mimoriadne atraktívnou. Dôvod, prečo majú tieto stroje ľudskú podobu, nie je len sci-fi rozmar, ale čisto pragmatická ekonomická voľba. Sú navrhnuté tak, aby sa mohli bez problémov začleniť do prostredia, ktoré už bolo vybudované pre ľudí – do tovární, skladov a obchodov. Nemusia sa kvôli nim prestavovať výrobné linky ani meniť usporiadanie regálov. Ich ľudská forma je kľúčom k „spätnej kompatibilite“ so storočím infraštruktúry navrhnutej pre človeka.
Prvá vlna humanoidov už prichádza do praxe a ukazuje, že sa uberajú dvoma odlišnými evolučnými cestami. Prvou je priemyselný „svalovec“, ktorého cieľom je sila, vytrvalosť a efektivita. V automobilovom priemysle testujú spoločnosti ako BMW a Mercedes-Benz roboty Apollo a Figure 02 na jednoduché, opakujúce sa úlohy, ako je manipulácia s plechmi alebo presúvanie komponentov.
V logistike zasa Amazon nasadzuje robota Digit od Agility Robotics na presúvanie prázdnych prepraviek v skladoch, čím rieši nedostatok pracovnej sily počas sezónnych špičiek. Tieto roboty však čelia výzvam, ako je obmedzená výdrž batérie (často len 2–3 hodiny prevádzky) a nízka nosnosť. Druhou cestou je sociálny „mozog“, ktorý sa zameriava na interakciu a komunikáciu.
V maloobchode sa objavujú roboty ako Pepper a Cruzr, ktoré vítajú zákazníkov, poskytujú informácie o produktoch a navigujú po predajni. Ich hodnota nespočíva v práci, ale v schopnosti zaujať a budovať imidž značky. Na úplnej hranici tejto cesty stoja autonómne humanoidné roboty (AHR) v zdravotníctve. Prekvapivé štúdie ukazujú, že verejnosť im dôveruje takmer na rovnakej úrovni ako ľudským lekárom, hoci pretrvávajú obavy z nedostatku empatie a ochrany súkromia.
S príchodom humanoidov sa otvára aj zložitý etický labyrint, ktorý presahuje obavy zo straty zamestnania. Tieto stroje sú v podstate mobilné senzorové platformy, ktoré zbierajú obrovské množstvo dát o svojom okolí, čím vyvolávajú otázky o súkromí, súhlase a dohľade. Umelá inteligencia trénovaná na neobjektívnych dátach môže viesť k tomu, že roboty budú prehlbovať existujúce spoločenské nerovnosti.
Ešte hlbšie sú psychologické otázky: môžeme si k strojom vytvoriť nezdravé emocionálne putá? Čo sa stane s medziľudskými vzťahmi, keď nám spoločnosť a podporu poskytne stroj? A napokon, kto je zodpovedný, keď autonómny robot urobí chybu – majiteľ, výrobca alebo programátor?
Technológia sa vyvíja rýchlejšie ako naše etické a právne rámce. Rozhodnutia, ktoré urobíme dnes o regulácii, princípoch dizajnu a spoločenskej integrácii, budú mať dlhodobé dôsledky, ktoré bude ťažké zvrátiť, keď sa táto technológia stane bežnou súčasťou našich životov. Stojíme na kritickej križovatke a je našou úlohou vybudovať etické mantinely skôr, ako nás táto nová vlna úplne zaplaví.
Zdroj: forbes.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
