SAMSUNG_112022 Advertisement SAMSUNG_112022 Advertisement SAMSUNG_112022 Advertisement

Našli lacný a jednoduchý spôsob na ochladenie zemegule

0

Póly sa otepľujú niekoľkokrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer, čo spôsobuje rekordne vysoké teploty, ktoré boli začiatkom tohto roka hlásené v Arktíde aj Antarktíde. Topenie ľadu a rúcajúce sa ľadovce vo vysokých zemepisných šírkach by urýchlili stúpanie hladiny morí na našej planéte. Podľa nového výskumu, ktorý bol publikovaný v IOP Publishing's Environmental Research Communications, by však opätovné zmrazenie pólov redukovaním dopadajúceho slnečného svetla bolo uskutočniteľné a pozoruhodne lacné.

Vedci navrhujú budúci program, v rámci ktorého by vysoko letiace prúdové lietadlá rozprašovali mikroskopické aerosólové častice do atmosféry v zemepisných šírkach 60 stupňov severne aj južne, čo je zhruba úroveň Anchorage a južného cípu Patagónie. Keby boli aerosóly vystreknuté nad letovými výškami lietadiel (nad 13 000 m), boli by pomaly unášané smerom k pólom a mierne by zatienili povrch pod sebou. Injektovanie častíc by sa vykonávalo sezónne počas dlhých dní miestnej jari a začiatku leta.

Obe polgule by mohla obsluhovať rovnaká flotila prúdových lietadiel a so zmenou ročných období sa presunúť na opačný pól. Už existujúce vojenské tankery na tankovanie vo vzduchu, ako sú KC-135 a A330 MMRT, nemajú dostatočné užitočné zaťaženie v požadovaných výškach, ale novo navrhnuté tankery by mohli byť oveľa efektívnejšie. Flotila približne 125 takýchto tankerov by mohla niesť užitočné zaťaženie dostatočné na ochladenie oblastí pólov 60° s. š./j. š. o 2 °C za rok, čo by ich vrátilo blízko k priemerným teplotám z predindustriálneho obdobia.  Náklady sa odhadujú na 11 miliárd dolárov ročne, čo je nepatrný zlomok nákladov na dosiahnutie nulových emisií.

„Stratosférické aerosólové injekcie však liečia iba symptóm zmeny klímy, ale nie základnú chorobu. Je to aspirín, nie penicilín. Nie je to náhrada za dekarbonizáciu,“ hovorí hlavný autor štúdie Wake Smith. Ochladzovanie na póloch by poskytlo priamu ochranu len malej časti planéty, hoci k určitému zníženiu teploty by malo dôjsť aj v stredných zemepisných šírkach. Keďže v cieľových zónach nasadenia žije menej ako 1 % svetovej populácie ľudí, polárne nasadenie by znamenalo oveľa menšie priame riziko pre väčšinu ľudstva ako globálny program. „Napriek tomu, akékoľvek zámerné otočenie globálneho termostatu by bolo v spoločnom záujme celého ľudstva a nielen arktických a patagónskych národov,“ dodáva Smith.

Zdroj: ioppublishing.org.

Redakcia

Všetky autorove články

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať