Ozvena z iného vesmíru? Záhadná gravitačná vlna môže byť prvým dôkazom o existencii červích dier

V roku 2019 zaznamenali observatóriá LIGO a Virgo gravitačnú vlnu, ktorá sa nepodobala na nič, čo dovtedy vedci pozorovali. Tento signál, označený ako GW190521, nebol typickým „pretiahnutým cvrlikaním“, ktoré vzniká pri špirálovitom približovaní sa dvoch čiernych dier.

Namiesto toho sa prejavil ako náhle, ostré „prasknutie“ v štruktúre časopriestoru, ktoré trvalo menej ako desatinu sekundy. Práve táto anomália okamžite zaujala astrofyzikov po celom svete. Signálu totiž chýbala kľúčová časť známa ako „inšpirála“ – teda postupne sa zvyšujúca frekvencia vlny, ktorá vzniká, keď sa dva masívne objekty obiehajú stále bližšie a bližšie k sebe tesne pred splynutím.

Štandardné a dodnes preferované vysvetlenie hovorí o náhodnom stretnutí, pri ktorom sa dve osamelo putujúce čierne diery zachytili v gravitačnej pasci a takmer okamžite splynuli bez predchádzajúceho dlhého orbitálneho tanca.   Nedávno však skupina vedcov prišla s oveľa exotickejšou a odvážnejšou hypotézou, ktorá posúva hranice našej predstavivosti.

Podľa ich teórie by signál GW190521 mohol byť „ozvenou zrážky čiernych dier v inom vesmíre, ktorá k nám prenikla cez kolabujúcu červiu dieru“. Táto myšlienka, hoci znie ako zo science fiction, je postavená na teoretickom modeli, ktorý ukazuje, ako by takýto jav mohol prebiehať. 

Podľa tohto modelu by splynutie dvoch čiernych dier za určitých, veľmi špecifických podmienok mohlo vytvoriť dočasný tunel v časopriestore – červiu dieru. Následný kolaps tejto červiej diery do finálnej, jedinej čiernej diery by vyprodukoval presne taký signál, aký bol pozorovaný: jediný, krátky a intenzívny výbuch gravitačných vĺn.

Tento prípad je dokonalou ukážkou toho, ako teoretická fyzika poháňa vedu vpred; poskytuje exotické modely, ktoré následne nejednoznačné pozorovania umožňujú testovať v reálnom svete. Aby vedci mohli tieto dve teórie porovnať, vyvinuli dva odlišné modely vlnových foriem – jeden pre náhodné stretnutie a druhý pre kolabujúcu červiu dieru.

Po porovnaní s reálnymi dátami zistili, že model náhodného stretnutia sa k pozorovanému signálu hodí „o niečo lepšie“. Tento výsledok však nie je konečný a ukazuje, ako veda funguje v praxi – nejde o absolútne pravdy, ale o postupné zvyšovanie istoty v jeden model na úkor druhého. 

Rozdiel v presnosti oboch modelov nie je dostatočne veľký na to, aby sa teória o červej diere dala úplne vylúčiť. Stále existuje „dostatok priestoru na pochybnosti“, čo udržuje túto fascinujúcu možnosť v hre. Ak by sa v budúcnosti potvrdilo, že GW190521 alebo podobné signály skutočne pochádzajú z červích dier, malo by to pre fyziku a naše chápanie vesmíru prevratné dôsledky.  

Nebol by to len prvý fyzikálny dôkaz existencie týchto teoretických časopriestorových tunelov, ale zároveň by sme získali úplne nový nástroj na ich skúmanie. Gravitačné vlny by sa stali sondou, pomocou ktorej by sme mohli odhaľovať fyzikálne vlastnosti červích dier a otvoriť tak úplne novú kapitolu vo výskume vesmíru.

Kým sa záhada signálu GW190521 definitívne nevyrieši, posunula koncept z vedeckej fantastiky do oblasti testovateľnej, hraničnej vedy a pripomenula nám, že vesmír môže byť ešte oveľa podivuhodnejší, než si dokážeme predstaviť.  

Zdroj: sciencealert.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}