Dajte si pozor na workslop: Umelá inteligencia môže pridávať viac práce, než ušetriť
V súčasnosti sa odohráva zvláštny paradox: firmy investujú obrovské sumy do umelej inteligencie a nariaďujú zamestnancom jej používanie, no očakávaný nárast produktivity sa vo väčšine prípadov nedostavuje. Šokujúca správa z MIT Media Lab dokonca odhalila, že až 95 % organizácií nevidí žiadnu merateľnú návratnosť svojich investícií do týchto technológií.
Dôvodom je tichý fenomén, ktorý vedci pomenovali „workslop“ – nekvalitná práca generovaná umelou inteligenciou. Tento termín, ktorý zaviedli výskumníci zo Stanfordskej univerzity a poradenskej firmy BetterUp Labs, označuje obsah vytvorený umelou inteligenciou, ktorý sa „tvári ako dobrá práca, ale chýba mu podstata na zmysluplné posunutie danej úlohy vpred“.
Na prvý pohľad vyzerá takýto výstup uhladene a prijateľne, no v skutočnosti je často plný chýb, faktických nezmyslov, takzvaných halucinácií, alebo mu chýba kľúčový kontext. Je to len ilúzia dobre vykonanej práce. Zákernosť tohto javu spočíva v tom, že presúva záťaž práce na ďalšieho v reťazci. Úsilie, ktoré si ušetril tvorca obsahu, sa v plnej miere prenáša na jeho kolegu, ktorý ho prijíma.
Príjemca je nútený tráviť čas dešifrovaním obsahu, domýšľaním chýbajúceho kontextu, overovaním faktov a v konečnom dôsledku často aj kompletným prerobením celej práce. Nejde o zanedbateľný problém, keďže podľa výskumov až 41 % zamestnancov sa stretlo s takýmito nekvalitnými výstupmi, pričom každý takýto prípad ich stojí v priemere takmer dve hodiny práce navyše.
Tento fenomén predstavuje novú, nebezpečnú formu presunu kognitívnej záťaže. Kým v minulosti sme si prácu uľahčovali pomocou technológií ako kalkulačka, teraz sa stroje používajú na to, aby presunuli kognitívnu prácu na iného človeka, čím vzniká skrytá „tieňová práca“, ktorá ničí celkovú produktivitu tímu.
Najalarmujúcejšie však nie sú stratené hodiny, ale devastačný dopad na medziľudské vzťahy a tímovú dynamiku. Prieskumy odhalili, že kolegovia, ktorí odovzdávajú prácu vygenerovanú umelou inteligenciou, sú vnímaní ako menej kreatívni, schopní a spoľahliví. Konkrétne čísla sú zdrvujúce: 54 % respondentov ich považuje za menej kreatívnych, 42 % za menej dôveryhodných a 37 % dokonca za menej inteligentných.
Tento problém je často živený zhora, keď manažment nariaďuje plošné nasadenie umelej inteligencie bez jasných pravidiel a usmernení, čím nepriamo podporuje kvantitu na úkor kvality. Zároveň sa zdá, že diskusia o produktivite slúži ako zásterka pre citlivejšiu tému – nahrádzanie pracovných miest.
Firmy potichu rušia pozície v oblastiach ako personalistika či zákaznícka podpora, no tieto kroky komunikujú ako všeobecné „zefektívňovanie“, aby sa vyhli negatívnej publicite a odporu zamestnancov. Táto strategická zdržanlivosť naznačuje, že súčasné problémy s produktivitou môžu byť len dočasným javom, ktorý sú firmy ochotné akceptovať, pretože ich dlhodobým cieľom nie je len podpora zamestnancov, ale postupná automatizácia a redukcia stavov.
Sľub umelej inteligencie je síce reálny, no jeho naplnenie si vyžaduje prechod od bezhlavého nasadzovania k strategickej a premyslenej integrácii. Súčasný trend generovania nekvalitného „workslopu“ nielenže nezvyšuje produktivitu, ale aktívne poškodzuje spoluprácu, dôveru a morálku, čím pre mnohé organizácie vytvára čistú stratu.
Zdroj: cnbc.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
