Pred extrémnou zimou v Európe by nás mohli ochrániť obrovské padáky
V hlbinách Atlantického oceánu pulzuje planetárny systém, ktorý je pre klímu severnej pologule rovnako dôležitý ako srdce pre ľudské telo. Tento rozsiahly systém, známy ako AMOC, funguje ako obrovský oceánsky dopravníkový pás. Jeho úlohou je transportovať životne dôležité teplo z tropických oblastí smerom na sever, čím ohrieva severnú Európu a zásadne ovplyvňuje globálne poveternostné podmienky.
AMOC nie je len obyčajným prúdom; je to základný mechanizmus planetárnej regulácie, ktorého kolaps by, podľa slov vedcov, „ovplyvnil každého človeka na planéte“. Tento životne dôležitý orgán našej planéty však vykazuje znepokojujúce známky zlyhávania. Pribúdajú dôkazy, že AMOC slabne, a to nie v ďalekej budúcnosti, ale práve teraz.
Nedávna štúdia priamo spojila storočie starú anomáliu, známu ako „studená škvrna“ alebo „diera v otepľovaní“ v severnom Atlantiku, s preukázateľným oslabovaním AMOC. Toto zistenie posilňuje podozrenie, že mnohé súčasné klimatické modely tento posun podcenili. Ešte alarmujúcejšie sú však nové časové prognózy.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications predpovedá s 95-percentnou istotou, že ku kolapsu AMOC dôjde medzi rokmi 2025 a 2095, pričom najpravdepodobnejší bod zvratu nastane v roku 2057. Tento záver je v príkrom rozpore s konzervatívnejším hodnotením Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2019, ktorý považoval kolaps v tomto storočí za „nepravdepodobný“.
Dôsledky kolapsu by boli katastrofálne: extrémnejšie zimy v Spojených štátoch a Európe, prudký nárast teplôt v blízkosti rovníka a zvýšenie hladiny morí pozdĺž pobrežia až o 70 centimetrov. V reakcii na túto hrozbu sa objavil geoinžiniersky plán, ktorý je rovnako ambiciózny ako riskantný.
Tento „odvážny“ návrh počíta s nasadením flotily plavidiel – od nákladných tankerov cez drony až po rybárske lode – ktoré by ťahali obrovské padáky, označované aj ako veľké morské kotvy, vodami Atlantiku. Cieľom je mechanicky „premiešať“ prúd tým, že sa povrchová voda umelo stlačí do hĺbky, čím by sa napodobnil prirodzený proces klesania studenej a slanej vody, ktorý je motorom celej cirkulácie.
Ide o priamy, mechanický zásah do jedného z najväčších systémov planéty, ktorý sa zrodil z obavy, že na konvenčné riešenia, ako je obmedzovanie emisií, je už možno neskoro. Kritici sa však obávajú, že takéto zásahy by mohli mať katastrofálne vedľajšie účinky na zrážky a búrkové systémy. Jadrom obáv je, že zle pochopený zásah by mohol situáciu ešte zhoršiť a spustiť kaskádu nepredvídaných ekologických zmien.
Zdroj: newscientist.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
