Prekliatie vysokého IQ a jeho vplyv na sociálnu izoláciu

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Vysoká inteligencia vedie k nadmernému analyzovaniu každodenných sociálnych situácií.    

• Emocionálna izolácia predstavuje vážne lekárske riziko pre kardiovaskulárny systém.    

• Nadaní ľudia trpia paradoxom empatie spôsobujúcim rýchle sociálne vyhorenie.    

Byť obdarený mimoriadnou inteligenciou je v spoločnosti vnímané ako výhoda, no v súkromí často prináša trpkú osamelosť. Vysoko inteligentní ľudia sa často cítia odpojení od svojho okolia a uviaznutí za neviditeľnou sklenenou stenou. 

Tento jav nie je prejavom arogancie, ale výsledkom psychologických mechanizmov, ktoré sťažujú bežné spojenie. Korene tejto izolácie často siahajú až do detstva, kedy nadané deti cítia, že sú mimo rytmu svojich rovesníkov. Namiesto jednoduchých hier ich fascinujú komplexné nápady, čo ich núti k seba-editovaniu, aby sa vyhli odmietnutiu. 

Naučia sa potláčať svoje skutočné ja, čo časom vytvorí zvyk emocionálneho odstupu a nedôvery. Sociálne interakcie sa tak pre nich menia na vyčerpávajúce herecké výkony namiesto úprimných výmen energie. Mozog vysoko inteligentného človeka beží na príliš mnohých aplikáciách naraz, čo vedie k neustálej simulácii každej situácie. 

Táto analýza paralyzuje schopnosť prežívať okamih tu a teraz, pretože myseľ predpovedá možné konce rozhovoru. Takéto neustále mentálne simulovanie je nesmierne vyčerpávajúce a vedie k dobrovoľnej izolácii ako spôsobu oddychu.

Emocionálne rany zostávajú u týchto ľudí otvorené dlhšie kvôli chronickej ruminácii a rozpitvávaniu minulých krívd. Existuje aj takzvaný paradox empatie, kedy nadaní jedinci vnímajú cudzie pocity príliš intenzívne.    

Majú vysoké skóre v emocionálnej nadmernej vzrušivosti, čo z nich robí vnímavé emočné špongie v každom prostredí. Aby sa ochránili pred touto povodňou dát, inštinktívne si budujú bariéry, ktoré si iní mylne vysvetľujú ako chlad. V skutočnosti je ich odstup len núdzovým východom pred totálnym emočným preťažením organizmu.    

Lekárske riziká spojené s touto izoláciou sú porovnateľné s rizikami fajčenia alebo obezity u dospelých. Emocionálna samota merateľne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku kardiovaskulárnych chorôb a skracuje celkovú dĺžku života.  Nadaní ľudia často trpia oslabenou imunitou v dôsledku podvedomého stresu z neustáleho pocitu odcudzenia.    

Ich vysoký výkon v práci často maskuje totálne vyhorenie v oblasti osobnej podpory a blízkosti. Budovanie vzťahov vyžaduje zdieľané referenčné body, ktoré sú pre vysoko inteligentných ľudí v bežnom živote vzácne. Kým bežný život sa točí okolo logistiky dňa, oni túžia po diskusiách o etike, vedomí alebo vede.    

Po sérii sklamaní, kedy sa ich pokusy o hĺbku stretnú s nezáujmom, rezignujú a prepadnú defenzívnemu pesimizmu. Začnú veriť, že sú odsúdení na to, aby ich nikto nikdy v živote skutočne nespoznal.  Tento stav sa môže zmeniť na samonapĺňajúce sa proroctvo, kedy človek prestane úplne iniciovať sociálny kontakt.    

Myseľ si vytvorí presvedčenie, že samota je bezpečnejšia než riziko ďalšieho bolestivého nepochopenia okolím. Je dôležité si uvedomiť, že ich tichý odstup často nie je prejavom sily, ale tichým volaním po prijatí.  Spoločnosť prichádza o veľa, ak necháva svojich najmúdrejších členov v tieni sociálnej izolácie.    

Pochopenie týchto mechanizmov je prvým krokom k tomu, aby sme nadaným ľuďom pomohli nájsť cestu k nám. Vyžaduje to od nás trpezlivosť a ochotu ísť pod povrch bežných konverzácií o počasí.  Inteligencia by nemala byť rozsudkom osamelosti, ale mostom k hlbšiemu pochopeniu sveta a seba navzájom.    

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ:

Sociálna izolácia nadaných ľudí priamo poškodzuje ich zdravie a bráni im v plnom využití ich potenciálu pre blaho celej spoločnosti.

^{Zdroj: discoverwildscience.com foto: depositphotos.com}