S_022025_S25 Advertisement S_022025_S25 Advertisement>						
												</a>
			
<script>
	$(function(){
		$.get( S_022025_S25 Advertisement

Pri dlhovekosti záleží viac na životnom štýle ako na génoch

0

Ak sa snažíte o dlhý a zdravý život, oplatí sa menej sa starať o svoje gény, ktoré aj tak nemôžete zmeniť, a viac o svoj životný štýl a okolie. Taký je záver novej štúdie publikovanej v časopise Nature Medicine, ktorá sa zoširoka pozrela na dlhotrvajúcu diskusiu na tému prostredie vs. dedičnosť. Práca bola založená na údajoch od viac ako 490 000 ľudí, registrovaných v Biobanke Spojeného kráľovstva, čo je rozsiahla zbierka podrobných lekárskych záznamov účastníkov vrátane sekvenovania génov, MRI, vzoriek krvi, moču a slín, rodinnej anamnézy a pod.

Výskumníci použili tieto bohaté údaje na štúdium vplyvu genetiky a viac ako 100 environmentálnych rizikových faktorov pre 22 chorôb, ktoré tvoria väčšinu hlavných príčin smrti. Zamerali sa obzvlášť úzko na podskupinu 45 000 ľudí, ktorých krvné vzorky boli podrobené takzvanému proteomickému profilovaniu – analýze tisícok bielkovín, ktoré pomáhajú určiť fyzický vek v porovnaní s kalendárnym vekom. Získali tak odhad, ako rýchlo alebo pomaly každý účastník biologicky starne v porovnaní so svojím chronologickým vekom.

Rozdiel v rokoch medzi vekom predpovedaným proteínom a chronologickým vekom sa označuje ako „proteomický vekový rozdiel“. Samotná znalosť vekového rozdielu je len časťou obrazu; dôležitá je aj jeho príčina. Výskumníci analyzovali rôzne faktory, ako je príjem, prostredie, postavenie v zamestnaní, rodinný stav, vzdelanie a strava, ktoré prispievajú k chorobám a biologickému veku. Zisťovali takisto, či ľudia fajčili alebo cvičili.

S_022025_S25 Advertisement

Aby sa výskumníci zamerali na genetiku, skúmali genómy na markery 22 kľúčových chorôb a zaznamenávali osoby, ktoré týmito chorobami trpeli. Výsledky ukázali, že prostredie a životný štýl sa na riziku úmrtnosti súvisiacej s chorobami podieľali 17 percentami, zatiaľ čo genetika len 2 %. Fajčenie bolo najvyšším rizikovým faktorom spojeným s 21 chorobami, sociálno-ekonomické faktory boli spojené s 19 chorobami a nedostatok pohybu so 17 chorobami. Environmentálne faktory významne ovplyvnili ochorenia pľúc, srdca a pečene, zatiaľ čo genetika mala vplyv najmä na rakovinu prsníka, vaječníkov a prostaty a demenciu.

Vplyvy prostredia sa začali prejavovať už v ranom veku, pričom telesná hmotnosť vo veku 10 rokov a fajčenie matky pred pôrodom a po ňom ovplyvňovali zdravie v neskoršom veku. Medzi faktory, ktoré znižovali riziko úmrtia, patrili život s partnerom, stabilné zamestnanie a finančné pohodlie. Výskumníci plánujú v budúcnosti preskúmať ďalšie faktory, ako napríklad stravu, nové patogény a environmentálne problémy.

Zdroj: time.com.

Zdroj Foto: depositphotos.com.

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať