Bezposádkové robotické plachetnice budú strážiť podmorské plynovody a káble pred sabotérmi

Baltické more, strategicky dôležitá oblasť pre NATO, sa stalo dejiskom zvýšeného napätia po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a sérii záhadných sabotáží. Incidenty ako poškodenie plynovodu Nord Stream, prasknutie plynovodu Balticconnector a poškodenie najmenej jedenástich podmorských káblov vytvorili naliehavú potrebu lepšieho dohľadu nad kritickou infraštruktúrou.

V reakcii na tieto hrozby Dánsko nasadilo flotilu štyroch technologicky vyspelých, autonómnych a bezposádkových plavidiel s názvom Saildrone Voyager. Tieto robotické lode nepredstavujú vojnové plavidlá v tradičnom zmysle, ale perzistentné platformy pre nepretržitý dohľad, ktoré menia pravidlá hry v námornej bezpečnosti. Každý Voyager je 10 metrov dlhé plavidlo, ktoré na prvý pohľad pripomína modernú plachetnicu s charakteristickým, 6 metrov vysokým krídlovým plachtovým systémom.

Jeho pohon je hybridný: primárne využíva veternú a solárnu energiu, čo mu umožňuje operovať na mori celé mesiace s minimálnym dopadom na životné prostredie. Pre manévrovanie v bezvetrí alebo v blízkosti pobrežia je vybavený záložným elektrickým motorom. Samotné plavidlo je, slovami generálneho riaditeľa spoločnosti Saildrone Richarda Jenkinsa, akýmsi „nákladiakom“ pre sofistikovanú sadu senzorov. Na palube sa nachádza radar, systém automatickej identifikácie (AIS), kamery s vysokým rozlíšením a infračerveným videním, sonar na mapovanie morského dna a akustické senzory na monitorovanie zvukov pod hladinou.

Všetky tieto dáta sú v reálnom čase spracovávané palubnou umelou inteligenciou a systémami strojového učenia, ktoré vytvárajú komplexný obraz o dianí nad aj pod morskou hladinou a automaticky klasifikujú potenciálne hrozby. Nasadenie týchto plavidiel predstavuje zásadný strategický posun. Problém tradičnej námornej bezpečnosti spočíva v tom, že je nemožné a extrémne nákladné strážiť každý meter potrubia či dátového kábla konvenčnou vojenskou loďou, ktorej prevádzka stojí viac ako 50 000 eur denne.

Flotila autonómnych dronov, ktorých počiatočná cena sa pohybuje okolo 1-2 miliónov eur za kus a denné prevádzkové náklady sú len niekoľko stoviek eur, ponúka riešenie. Dokážu zabezpečiť nepretržitý dohľad nad obrovskými oblasťami za zlomok nákladov. Tento prístup mení základnú doktrínu námornej bezpečnosti – prechádza sa od modelu „hliadkuj a reaguj“ k modelu „neustále monitoruj a odstrašuj“. Tradičná bezpečnosť je založená na silných, no málo početných plavidlách, ktoré reagujú na incidenty. Nová hrozba v podobe skrytej sabotáže statickej infraštruktúry si však vyžaduje iný prístup.

Cieľom nie je vyhrať bitku, ale zabrániť tomu, aby k útoku vôbec došlo. Prítomnosť flotily lacných, početných a neustále bdiacich dronov dramaticky zvyšuje pravdepodobnosť, že potenciálny sabotér bude odhalený, či už priamo pri čine, alebo neskôr na základe záznamov o pohybe jeho plavidla. Tým sa vytvára odstrašujúci účinok. Cieľom Voyagerov nie je útok zastaviť, ale urobiť ho tak riskantným a pravdepodobne odhaliteľným, že sa oň nikto ani nepokúsi. Ide o posun od bezpečnosti založenej na projekcii sily k bezpečnosti založenej na informačnej dominancii. 

Zdroj: euronews.com.

^{Zdroj Foto: Saildrone}