Tichá kríza na trhu práce: Umelá inteligencia už kradne prácu mladým, a toto je len začiatok
Nová štúdia Stanfordskej univerzity odhalila znepokojivý trend, ktorý potichu mení trh práce. Generatívna umelá inteligencia, stelesnená nástrojmi ako ChatGPT, má merateľný, negatívny a neprimeraný dopad na pracovné príležitosti mladých ľudí. Výskumníci analyzovali milióny anonymizovaných záznamov od spoločnosti ADP, najväčšieho poskytovateľa týchto služieb v USA, a dospeli k negatívnemu záveru.
Od masového rozšírenia generatívnej AI zaznamenali pracovníci vo veku 22 až 25 rokov v profesiách najviac vystavených automatizácii relatívny pokles zamestnanosti o 13 %. Autori štúdie tento jav označili za varovný signál, prirovnávajúc ho ku „kanárikom v uhoľnej bani“, čo naznačuje, že sme svedkami len prvých otrasov oveľa väčšieho a potenciálne destabilizujúceho posunu na trhu práce.
Hrozba sa stáva konkrétnou, keď sa pozrieme na profesie, ktoré sú najviac ohrozené. Na zozname sa ocitli pozície, ktoré tradične slúžili ako vstupná brána do kariéry pre absolventov: softvéroví vývojári, účtovníci, audítori, zástupcovia zákazníckeho servisu, recepční a informační pracovníci.
Dôvod je jednoduchý – umelá inteligencia exceluje v rutinných a kodifikovateľných úlohách, ako je písanie základného kódu, spracovanie faktúr, odpovedanie na často kladené otázky či generovanie štandardných reportov, teda v činnostiach, ktoré tvorili podstatnú časť práce na juniorských pozíciách.
Dáta sú neúprosné: zamestnanosť softvérových inžinierov vo veku 22 až 25 rokov klesla od konca roka 2022 do polovice roku 2025 takmer o 20 %. Štúdia zároveň odhalila hlbokú generačnú priepasť. Zatiaľ čo mladí pracovníci strácajú pôdu pod nohami, ich starší a skúsenejší kolegovia v tých istých odvetviach nie sú negatívne ovplyvnení; ich zamestnanosť zostala stabilná alebo dokonca vzrástla o 6 až 9 %.
Tento paradox má logické vysvetlenie, ktoré mení pohľad na hodnotu vedomostí. Umelá inteligencia sa stáva náhradou za takzvané kodifikované vedomosti – fakty, pravidlá a postupy naučené z kníh či školení, ktoré sú doménou juniorov. Naopak, je veľmi slabou náhradou za tiché vedomosti, ako sú intuícia, kritické myslenie, komplexné riešenie problémov a mentorstvo, ktoré sú doménou seniorných profesionálov.
Týmto sa prehlbuje „zážitková priekopa“, ktorá mladým ľuďom sťažuje vstup do odboru a získanie skúseností potrebných na to, aby sa sami stali expertmi. Tradičná kariérna cesta, kde sa teoretické vedomosti praxou menia na cenné skúsenosti, je narušená, pretože AI automatizuje práve tie úlohy, pri ktorých k tejto premene dochádzalo. Spoločnosti tak v podstate odstraňujú most, po ktorom mladí pracovníci prechádzali k seniorite.
Tento trend však nepredstavuje hrozbu len pre mladú generáciu, ale aj pre samotné firmy, ktoré ho presadzujú. Z dlhodobého hľadiska si vytvárajú systémové riziko, ktoré možno označiť za „paradox potrubia“ alebo krízu seniority. Ak spoločnosti dnes prestanú prijímať a zaškoľovať pracovníkov na vstupnej úrovni, v blízkej budúcnosti budú čeliť katastrofálnemu nedostatku kvalifikovaných a skúsených seniorov a lídrov.
Ide o klasický príklad uprednostňovania krátkodobej prevádzkovej efektivity, teda znižovania nákladov nahradením juniorov umelou inteligenciou, na úkor dlhodobej strategickej odolnosti, teda budovania budúceho talentu. Firmy si tak spôsobujú ranu, ktorá v budúcnosti povedie k extrémne vysokým platom pre zmenšujúci sa počet existujúcich expertov, strate inštitucionálnej pamäte a zníženej schopnosti inovovať.
Budúcnosť však nie je vopred daná a závisí od toho, ako sa spoločnosti rozhodnú umelú inteligenciu nasadiť. Stanfordská štúdia prináša aj nádejný poznatok: zamestnanosť klesá v profesiách, kde sa AI používa na automatizáciu a nahrádzanie ľudskej práce, ale naopak rastie tam, kde slúži na augmentáciu, teda na podporu a rozšírenie ľudských schopností.
Zdroj: entrepreneur.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
