Tretia svetová vojna sa už možno začala, len vyzerá inak: Vitajte v ére kybernetických útokov a tieňových konfliktov
Zabudnite na klasický obraz tretej svetovej vojny s jadrovými hríbmi a masívnymi armádami. Táto predstava z 20. storočia nám môže brániť vidieť realitu globálneho konfliktu 21. storočia. Hlavným argumentom je, že globálny konflikt už prebieha, no ide o „tieňovú vojnu“, ktorá sa vedie pod prahom konvenčného boja.
Nie je to tak, že tretia svetová vojna prichádza; je možné, že je už tu, len v podobe, ktorú nepoznáme. Medzinárodný poriadok sa opäť rozdeľuje na dve ideologické sféry. Na jednej strane stojí Západ, teda USA a ich spojenci, ktorí sa snažia zachovať poriadok slobody a prosperity zavedený po studenej vojne.
Proti nim stojí „os ukrivdených“ – kooperatívny blok zahŕňajúci Rusko, Čínu, Irán a Severnú Kóreu. Tieto krajiny vnímajú súčasný poriadok ako niečo, čo vzniklo na ich úkor, a aktívne pracujú na jeho demontáži. Tieto národy prehlbujú vzájomnú spoluprácu, budujú vojenské sily na vyzvanie USA a poskytujú si materiálnu podporu. Príkladom sú severokórejské jednotky a iránske drony pre Rusko či čínsky vojnový materiál.
Bojisko tejto „tieňovej vojny“ využíva nové taktiky navrhnuté tak, aby dosiahli strategické ciele bez toho, aby vyvolali priamu vojenskú odpoveď NATO. Jednou z nich sú zástupné vojny, kde sa regionálne konflikty využívajú na vyčerpanie protivníkov, ako je to v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
Kľúčovou zbraňou je kybernetická vojna, kde štátom sponzorované útoky cielia na kritickú infraštruktúru, ako sú elektrické siete, plynovody, vodárne, vládne systémy a finančné siete. Počet ruských útokov sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer strojnásobil.
Súčasťou sú aj fyzické sabotáže, ako sú podpaľačstvo a bombové útoky proti západným cieľom, ktoré často vykonávajú spravodajskí agenti alebo ich zástupcovia. Neoddeliteľnou súčasťou sú dezinformačné a vplyvové operácie, ktoré využívajú sociálne médiá na zasahovanie do volieb, rozsievanie sociálnych nezhôd a podkopávanie dôvery verejnosti v západné vlády.
Povaha modernej hybridnej vojny v podstate zmazala rozdiel medzi „vojnou“ a „mierom“. Občania západných krajín sa stali stálymi, často nevedomými bojovníkmi v nepretržitom informačnom a kybernetickom konflikte. Štáty „osi ukrivdených“ neustále testujú hranice záväzkov USA a ich spojencov.
Príkladmi sú ruské jadrové hrozby v súvislosti s pomocou Ukrajine, čínska agresia voči filipínskym lodiam s cieľom otestovať zmluvnú alianciu s USA alebo iránske útoky na Saudskú Arábiu. Táto tieňová vojna je úspešná, pretože západné odstrašovanie oslablo. Príklady váhania USA v Iraku, Sýrii a na začiatku aj na Ukrajine si protivníci vysvetľujú ako nedostatok odhodlania.
Cieľom „osi“ je svetová vojna bez americkej účasti, ktorá by im umožnila dosiahnuť regionálnu dominanciu. Úspech tejto stratégie však nie je len výsledkom ich sily, ale aj priamym dôsledkom otvorenosti a technologickej prepojenosti západných spoločností.
Naše najväčšie prednosti – slobodná tlač, otvorený internet, integrovaná infraštruktúra – sa systematicky menia na naše najväčšie zraniteľnosti. Dezinformačné kampane sú účinné práve vďaka slobode slova, zatiaľ čo kybernetické útoky sú možné vďaka digitalizácii a prepojeniu našich systémov.
Varovania, ako to od generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, že slobodné spoločnosti musia prejsť na „vojnové myslenie“, sú preto na mieste. Nejde o prípravu na konvenčnú vojnu, ale o uznanie reality prebiehajúceho hybridného konfliktu.
Najlepší spôsob, ako zabrániť eskalácii tejto tieňovej vojny do katastrofického horúceho konfliktu, je obnovenie odstrašovania. To si vyžaduje zvýšenie obrannej výroby, posilnenie aliancií a demonštráciu jasnej a neochvejnej vôle čeliť agresii na všetkých úrovniach – kybernetickej, ekonomickej aj konvenčnej.
Zdroj: deseret.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
