Vedomie môže byť základným stavebným kameňom vesmíru
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Nová teória definuje vedomie ako fundamentálne fyzikálne pole.
-
Mozog funguje ako prijímač, nie generátor mysle.
-
Analýza asteroidu Bennu naznačuje prítomnosť prekurzorov vedomia.
Profesorka nanotechnológie Maria Strømme z univerzity v Uppsale predstavila odvážnu teóriu, ktorá by mohla prepísať základy nášho chápania reality. Podľa jej modelu nie je vedomie produktom biologických procesov v mozgu, ale fundamentálnym poľom vesmíru, podobne ako gravitácia alebo elektromagnetizmus.
Táto teória naznačuje, že vedomie existovalo dávno pred vznikom života, dokonca možno pred samotným Veľkým treskom. Strømme používa metaforu oceánu na vysvetlenie vzťahu medzi univerzálnym vedomím a individuálnou mysľou.Univerzálne pole je oceán a naše individuálne vedomie je len vlna na jeho hladine.
Keď človek zomrie, vlna sa rozpadne a vráti sa späť do oceánu, ale voda – podstata vedomia – nezaniká. Tento model radikálne mení pohľad na funkciu mozgu.
Namiesto toho, aby mozog vedomie generoval, funguje skôr ako prijímač alebo filter, ktorý zachytáva signál z univerzálneho poľa a spracúva ho do našej subjektívnej reality. To by mohlo vysvetľovať javy, ktoré sú pre súčasnú vedu záhadou, ako sú zážitky blízkej smrti alebo terminálna lucidita.
Podporu pre tieto myšlienky hľadajú vedci aj v najnovších objavoch z vesmíru. Vzorky z asteroidu Bennu, ktoré priviezla sonda NASA, obsahujú organické molekuly staré 4,6 miliardy rokov. Niektoré teórie naznačujú, že tieto molekuly môžu tvoriť kryštalické mriežky schopné fungovať ako kvantové oscilátory, čo by mohol byť fyzikálny základ pre "proto-vedomie".
Táto hypotéza sa spája s teóriou Orch OR, ktorú vypracovali Roger Penrose a Stuart Hameroff. Podľa nej vedomie vzniká z kvantových vibrácií v mikrotubuloch vo vnútri buniek. Ak by sa potvrdilo, že podobné štruktúry existovali už v prachoplynovom disku pred vznikom Zeme, znamenalo by to, že vesmír bol "pri vedomí" od samého začiatku.
Strømme navrhuje, že evolúcia života nebola náhodným procesom, ale bola poháňaná práve týmto poľom vedomia. Primitívne organizmy využívali toto pole na rozhodovanie a sebaorganizáciu dávno predtým, ako vznikli gény alebo centrálne nervové sústavy.
Život je v tomto ponímaní nástrojom, ktorý si vedomie vytvorilo na komplexnejšiu interakciu s hmotou. Skeptici samozrejme žiadajú dôkazy. Navrhované experimenty zahŕňajú hľadanie kvantových efektov v biologických systémoch alebo štatistických anomálií v náhodných procesoch počas globálnych udalostí.
Ak by sa podarilo preukázať existenciu tohto poľa, znamenalo by to koniec materialistického paradigmy, ktorá dominuje vede už storočia. Teória tiež ponúka most medzi vedou a spiritualitou. Myšlienka, že smrť nie je koniec, ale len návrat do "pozadia", rezonuje s mnohými filozofickými smermi.
Teraz sa však táto myšlienka formuluje jazykom kvantovej fyziky a nanotechnológie. Či už sa táto teória potvrdí alebo nie, otvára dôležitú diskusiu o limitoch nášho poznania. Núti nás prehodnotiť, či sme len biologické stroje, alebo či sme súčasťou niečoho oveľa väčšieho a trvalejšieho.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ:
Radikálna zmena paradigmy, ktorá spája fyziku s filozofiou a mení pohľad na smrť.
Zdroj: discoverwildscience.com foto: depositphotos.com
