Vesmírna loď Chrysalis má za 400 rokov dopraviť 2 400 ľudí k planéte Proxima b

Skupina talianskych výskumníkov prišla s návrhom vesmírneho plavidla, ktoré by zvládlo to, čo doteraz žilo len v sci-fi – poslať tisíce ľudí k planéte Proxima b pri najbližšej hviezde. Koncept sa volá Chrysalis a nie je to len pekný render: vyhral odbornú súťaž Project Hyperion pod patronátom i4is a berie ohľad na technológie, ktoré sú reálne alebo „na dosah“.

^{Zdroj Foto: Chrysalis Planning and Design Team}

Cieľová planéta je vzdialená 4,24 svetelného roka, teda približne 4,0×10^16 metrov, a tím počíta s cestou dlhšou než štyri storočia. Srdcom lode je rotujúci valec dlhý viac ako 58 kilometrov s konštrukčnou hmotnosťou asi 2,4 miliardy ton. Rotácia vytvára umelú gravitáciu, aby posádka nestrácala svaly a kosti – detail, ktorý rozhoduje o zdraví generácií na palube.

Celá štruktúra je vrstvená ako matrioška: vonkajší plášť odráža mikrometeoroidy a žiarenie, vnútorné vrstvy slúžia priemyslu, bývaniu a úplne v centre sa pestuje jedlo v samoudržateľných ekosystémoch. Pohon počíta s priamym fúznym motorom na deutérium a hélium, ktorý by dokázal dodávať ťah aj elektrinu. Loď by letela rýchlosťou približne 0,1 rýchlosti svetla, teda okolo 30 000 kilometrov za sekundu, s rokom zrýchľovania na štarte a rokom brzdenia pri prílete.

Fúzny pohon v tejto podobe zatiaľ nik nepostavil, takže je fér povedať: je to ambiciózne, ale z technologického pohľadu nie sci-fi výstrel do tmy. Život na palube je navrhnutý do posledného detailu, od škôl a parkov po nemocnice a dielne. Posádka by sa udržiavala okolo počtu 1 500 ľudí, maximum je 2 400, aby zdroje vydržali celé stáročia; plodnosť by sa plánovala, aby sa predišlo kolapsu systému. Správu lode by viedli ľudia spolu s AI, ktorá by pomáhala s prenosom znalostí a stabilitou spoločnosti naprieč generáciami.

Pred štartom by prví účastníci absolvovali extrémnu „generálnu skúšku“ – 70 až 80 rokov izolácie v antarktickom analógu, aby sa overilo, či komunita zvládne dlhodobý uzavretý život. Kúsok poetiky pridáva tzv. Cosmo Dome v nose plavidla: zóna mikrogravitácie, kde môžu ľudia voľne plávať a pozerať do hlbokého vesmíru. Súťaž okrem prestíže priniesla aj menšiu finančnú cenu, dôležitejšie však je, že posunula debatu od „či“ ku „kedy“ a „ako“.

Chrysalis nie je hotová loď a pravdepodobne nikdy nebude postavená presne takto, ale presne takéto koncepty urýchľujú pokrok. Výskum uzavretých ekosystémov, recyklácie vody a vzduchu či umelá gravitácia nám pomáhajú už dnes – a raz môžu zabezpečiť, že ľudstvo uvidí východ slnka na druhej strane galaxie. Ak nám niečo dejiny ponúkajú, tak to, že veľké sny sa najprv kreslia na papier – a až potom štartujú.

Zdroj: thebrighterside.news.

Zdroj Foto: Chrysalis Planning and Design Team