Samsung_06 Samsung_06 Samsung_06 Advertisement

Zachytávanie uhlíka zo vzduchu v stratosfére je omnoho lacnejšie

0

Ak chce ľudstvo dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie uhlíka, najväčšie úsilie bude zamerané na znižovanie emisií pri ich zdroji. Sú však oblasti, kde to jednoducho nebude možné, a tak určite bude existovať trh s priamym zachytávaním uhlíka zo vzduchu. Momentálnym problémom sú extrémne vysoké náklady na tento spôsob.

Švajčiarska spoločnosť Climeworks v súčasnosti pracuje na 14 miestach, ale jej náklady sa pohybujú okolo 600 až 1000 USD za tonu a jej prognózy neukazujú pokles tejto ceny na menej ako 250 USD za tonu do roku 2035. Izraelský startup High Hopes však má zaujímavú ponuku – začína pri cene okolo 100 USD za tonu, no je presvedčená, že môže dosiahnuť 50 – 60 USD za tonu. Je to zďaleka najlacnejšie riešenie priameho zachytávania zo vzduchu na trhu.

Pozemné zachytávanie uhlíka zo vzduchu je drahé hlavne preto, že je to energeticky náročný proces. Climeworks používa veľké ventilátory na nasávanie okolitého vzduchu a oxid uhličitý zachytáva na povrchu filtra. Potom sa kolektor zahreje na 80 – 100 °C, pričom sa uvoľní koncentrovaný prúd CO2. Tento prúd je potom stlačený zhruba na 70 atmosfér a odoslaný do podzemia na geosekvestráciu. 

SWAN_042021

Eran Oren, zakladateľ High Hopes, však dostal nápad. Oxid uhličitý zamŕza asi pri -80 °C a zmení sa na suchý ľad, ktorý sa dá veľmi ľahko zachytiť. Nepotrebujete teda teplo, kompresiu a môžete to robiť s minimálnou energiou. A je tu aj miesto, kde sú teploty veľmi blízke tejto hodnote, fúka silný vietor a uhlík je všade. V atmosfére vo výške 10 – 15 km nad morom.

Stačí vložiť nízkoenergetické zachytávacie zariadenia na uhlík do balónov a poslať ich do vysokých nadmorských výšok, kde môžu pracovať najefektívnejšie (tesne pod inverznou vrstvou, kde začnú teploty stúpať). Tam naplníte tlakové nádrže suchým ľadom, potom ich prinesiete dole na Zem. Keď teplota stúpa, suchý ľad sa mení zasa na plynný CO2, vďaka obmedzenému objemu nádrží sa natlakuje a možno ho odoslať priamo na geosekvestráciu.

Stratosférické balóny sú už komerčne dostupné a môžu uniesť okolo 300 kg. Existujú síce aj balóny s väčšou nosnosťou, ale tie nie sú komerčne dostupné. NASA napríklad vyvinula balóny s nosnosťou 1,5 tony. Balóny budú niesť dvojstupňové systémy na zachytávanie uhlíka. Keď do systému prúdi vzduch, jednoduchý absorpčný proces mierne obohatí hladiny oxidu uhličitého. Potom sa pomocou malého množstva energie niekoľko hliníkových plátkov ochladí na bod mrznutia CO2.

Suchý ľad zo vzduchu sa usádza na týchto plátkoch ako snehové vločky. Tieto vločky sa následne zhromažďujú do tlakovej nádrže. Balóny budú používať vodík jednak na zdvíhanie, jednak na skladovanie energie na zachytávanie uhlíka a na chod svojich palubných navigačných systémov. Museli by zostať vo vzduchu 12 až 24 hodín, aby zhromaždil celú tonu CO2, potom by zostúpili dole, doplnili vodík, vymenili nádrž s CO2 za prázdnu a vrátili by sa hore.

Aj najmodernejší stratosférický balón fungujúci celý deň by priniesol dole iba jednu tonu CO2. Potrebné by preto bolo veľké množstvo balónov. Kapitálové výdavky teda rozhodne nie sú nízke. Čo sa týka prevádzkových nákladov, väčšinou ide iba o vodík. Množstvo energie, ktoré treba na kryodestiláciu, predstavuje niekoľko desiatok dolárov na metrickú tonu CO2.

Priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu je teraz na úrovni okolo 1000 ton ročne. Ciele High Hopes sú oveľa vyššie. Na dosiahnutie jedného milióna ton uhlíka zachyteného ročne by spoločnosť potrebovala uviesť do prevádzky 2055 mohutných tonových balónov, z ktorých každý by každých 18 hodín nazbieral plnú nádrž s CO2. Na druhej strane uhlíkové dane sa objavujú po celom svete a je pravdepodobné, že v nadchádzajúcich desaťročiach budú stúpať.

Napríklad Švédsko už zdaňuje určitých emitentov 126 dolármi za tonu, čo je už dosť vysoká suma. Vo väčšine prípadov bude pre emitentov ekonomickou voľbou prijatie nových technológií a dekarbonizácia ich procesov alebo zachytávanie CO2 priamo pri zdroji. No kde je to nemožné alebo príliš drahé, bude riešením priame zachytávanie uhlíka vo vzduchu.

Zdroj: newatlas.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať