SAMSUNG_022024C Advertisement SAMSUNG_022024C Advertisement SAMSUNG_022024C Advertisement

Človek vs. umelá inteligencia: Súperi alebo silný tím?

Tlačové správy
0

S príchodom umelej inteligencie (AI) začalo veľa ľudí špekulovať o tom, čo sa stane s tou ľudskou. Pôjde do úzadia? Stratí časť svojho významu, keďže ju nahradí inteligentnejší a rýchlejší mechanický variant? Alebo bude stále potrebná na vyvažovanie strojového uvažovania bez štipky emócie? Poďme sa na to pozrieť.

SAMSUNG 042024 Advertisement

  • PREČO BY ĽUDSKÁ INTELIGENCIA S TOU UMELOU NEMALI VIESŤ BOJ?

To, že sa u ľudí vyskytujú väčšie či menšie obavy súvisiace s ich budúcnosťou pri súžití s AI, už nie je asi pre nikoho prekvapujúce. Vyvoláva to predsa kombinácia nielen nového a nepoznaného, ale aj mimoriadne zaujímavého a lákavého - technológia je stále nová, ľudia o nej častokrát majú iba čiastkové informácie, no najmä, vyvíja sa tak rýchlo, že ani niektorí experti si dnes netrúfajú povedať, kde až tento pokrok a jeho schopnosti skončia.

Ako CEO spoločnosti InoCloud, ktorá sa umelej inteligencii venuje, však hneď na začiatok musím povedať, že vnímať AI len ako riziko a strašiaka, ktorý nás napríklad môže pripraviť o prácu, je veľmi zúžená optika. Prečo by sme mali vnímať ľudskú a umelú inteligenciu ako súperov? Každá z nich má predsa svoje jasné prednosti, ale aj svoje slabšie stránky. Sú skrátka iné. Áno, AI dokáže spracovávať niekoľkonásobne viac dát ako človek a pracovať s ďaleko zložitejšími výpočtami. My však máme jedinečné emócie a poznatky, vďaka ktorým vieme v niektorých prípadoch rozhodnúť inak, ako by to urobil program s mechanickým videním sveta.

Budúcnosť teda vidím inde – vo vytvorení akéhosi tandemu. Tímu, ktorý bude spolupracovať. Umelá inteligencia predsa nepracuje sama pre seba, ale stáva sa akousi našou predĺženou rukou. Použijem paralelu s veľkou priemyselnou revolúciou – ani vtedy sa (aj napriek veľkým obavám vtedajších pracovníkov) nestalo, že parné stroje a neskôr aj prvé roboty úplne nahradili ľudí. Jednoducho začali vykonávať najťažšie, najnebezpečnejšie alebo repetičné úkony a ľudia sa presunuli na iné pozície, kde mohli lepšie využívať svoje unikátne schopnosti. Momentálne sa deje niečo podobné – avšak namiesto našich fyzických schopností dostáva pomyselný „boost“ naše myslenie.

  • AKO SPOJIŤ DVE INTELIGENCIE, ABY Z TOHO NEBOL CHAOS?

Ako však s implementáciou AI začať? Mnoho firiem sa do toho momentálne vrhá „po hlave“, skúšajú najnovšie vychytávky bez zadefinovania nejakého konkrétneho konceptu.

Myslím si, že pri navrhovaní spolupráce medzi ľuďmi a AI je dôležité zaujať holistický prístup, plánovať procesy, komunikovať dlhodobé vízie a pochopiť prirodzené rozdiely medzi schopnosťami ľudí a umelej inteligencie. Každý zamestnanec by mal jasne vedieť, aká je jeho úloha a s akými procesmi mu (ne)vie pomôcť AI. A zároveň bude dôležité, aby do týchto procesov boli zaškoľovaní všetci pracovníci na pozícii rovnako, a to bez ohľadu na ich vek. V opačnom prípade sa môže stať, že medzi nimi začnú vznikať veľké výkonnostné rozdiely. Ani dnes predsa vo fungujúcej firme nepoužíva polovica ľudí laptopy, kým ta druhá vyťukáva správy na písacom stroji.

  • POCHOPENIE JE ZÁKLADOM ÚSPECHU

Nedávno ma veľmi zaujal príspevok z dielne Andreasa Welscha. Ten na portáli The AI Memo zdôrazňuje, že na to, aby sme vedeli využiť maximálny potenciál AI, musia všetci zamestnanci plne rozumieť tomu, aké sú jej limity a aké rozdiely oproti ľudskej inteligencii má. Zadefinoval ich do 4 hlavných bodov.

Prvým je typ informácií, s ktorými vie AI pracovať. Sú to iba dáta, ktoré systému dodáme, pričom môže ísť napríklad o text, čísla alebo obrázky. Naproti tomu vie človek spracovávať aj komplexnejšie informácie pochádzajúce z viacerých zmyslov, obmedzuje ho však „výpočtová kapacita“ jeho mozgu.

Druhým je definovanie úlohy. Kým v prípade AI ide väčšinou (zatiaľ – pred nástupom všeobecnej AI) o niečo konkrétne, špecifické a s jasným cieľom, ľudia sú schopní pracovať aj na menej konkrétnych zadaniach a zároveň stále sledujú aj ďalšie ciele (osobné, sociálne a podobne).

Ďalším rozdielom je spôsob spracúvania údajov, ktorý je v prípade AI predefinovaný modelmi. V prípade človeka je však komplexnejší a oveľa menej predvídateľný. A určite vám netreba pripomínať ani to, že myslenie každého človeka funguje mierne odlišne a preto sa výstupy jednotlivcov môžu častokrát zásadne líšiť.

No a čo je tým posledným rozdielom? Podľa Welscha je to práve spôsob výstupu, ktorého alternácia je v prípade AI tiež oveľa viac obmedzená, aj keď na druhej strane, v prípade spracúvania veľkého množstva dát pravdepodobne aj presnejšia.

  • RIADENIE FIRMY „NA STEROIDOCH“ (ALE TREBA S NIMI OPATRNE)

Integrácia ľudskej a umelej inteligencie sa samozrejme udeje aj na tých najvyšších pozíciách firiem. Nevyhne sa teda ani šéfom či riaditeľom. Reddy Mallidi predpokladá, že práve ich postavenie sa môže zmeniť najviac a najskôr. V dnešnej digitálnej dobe sa od lídrov firiem očakáva, že budú okrem obchodu rozumieť aj technológiám. Ja osobne očakávam, že tento trend v nadchádzajúcich rokoch ešte zosilnie. Takéto spojenie odborností totiž bude kľúčové pre efektívne využívane AI na zlepšovanie obchodných stratégií, prevádzkovej efektívnosti či zákazníckej skúsenosti. A kým v minulosti bolo možné oddeliť technické a manažérske úlohy, myslím si, že v budúcnosti splynú do jedného celku.

To však nie je všetko. Lídri firiem majú pred sebou aj ďalšiu dôležitú úlohu – a to zmierňovať obavy z AI a pomáhať jej pochopeniu ako nástroja, ktorý nám vie uľahčiť niektoré úkony a nie ako strašiaka, ktorý nás jedného dňa vo firme nahradí. Nie, teraz určite nie je čas na vyhýbanie sa tejto téme. Práve naopak! Myslím si, že by o nej všetci lídri vo svojich firmách mali hovoriť čo najotvorenejšie a najtransparentnejšie. Je dôležité zabezpečiť, aby sa členovia tímu pri takýchto zmenách cítili cenní a nenahraditeľní a jasne rozumeli svojim úlohám v tíme. Samozrejme, takéto zmeny môžu znamenať aj rôzne zmeny procesov a zloženia tímov, keďže niektoré úlohy zaberajúce veľké množstvo času bude vykonávať AI a zamestnanci sa budú môcť zamerať na strategickejšie či kreatívnejšie zadania.

  • NEZABÚDAJME ANI NA ETICKÉ A PRÁVNE VÝZVY

No a v neposlednom rade netreba zabúdať ani na množstvo právnych a etických aspektov, ktoré s integráciou AI do ľudských a firemných procesov prichádzajú. A to či už sú to obavy z ochrany osobných údajov, zaujatosti modelov alebo zadefinovania zodpovednosti za prípadné chyby. Nesmieme zabúdať ani na ekologický aspekt umelej inteligencie, ktorý je dnes viac menej prehliadaný. Určite ho však bude potrebné riešiť, pretože dnešný stav dátových centier ako ich poznáme, je neudržateľný. Zavádzanie AI by preto nemalo byť zbrklé a unáhlené, , ale postupné a plánované.

Suma sumárum, výziev, ktoré so sebou integrácia ľudskej a umelej inteligencie prináša a ešte prinesie, je viac než dosť. Keď si však uvedomíme, o akú prelomovú technológiu ide a ako krátko je k dispozícii, je to úplne normálne. Očakávam však, že tento úvodný  a mierne chaotický stav nebude trvať dlho a firmy si postupne budú posúvať svoje know-how na čoraz vyššiu úroveň. Predpokladám tiež, že o pár rokov už bude integrácia AI do našich životov tak bežná, že sa nad ňou nebudeme ani pozastavovať. Momentálne však musíme venovať všetko svoje úsilie tomu, aby tento proces prebiehal správne a podľa pravidiel.

 

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať