PEUGEOT_062022 PEUGEOT_062022 PEUGEOT_062022

Revolučný optický čip spracuje takmer 2 miliardy obrázkov za sekundu

0

Vedci z Pensylvánskej univerzity vyvinuli nový výkonný optický čip, ktorý dokáže spracovať takmer 2 miliardy obrázkov za sekundu. Zariadenie je tvorené neurónovou sieťou, ktorá spracúva informácie ako svetlo a nepotrebuje komponenty, ktoré spomaľujú tradičné počítačové čipy, ako je pamäť. Základom nového čipu je neurónová sieť, systém modelovaný podľa spôsobu, ako mozog spracováva informácie. Tieto siete sú tvorené uzlami, ktoré sú prepojené ako neuróny, a dokonca sa „učia“ podobným spôsobom ako organické mozgy tým, že sú trénované na súboroch údajov.

Postupom času sa vo svojich úlohách, ako je rozpoznávanie objektov na obrázkoch alebo slov v reči, stávajú čoraz lepšími. Nový čip však namiesto elektrických signálov spracúva informácie vo forme svetla. Ako neuróny používa optické drôty, naskladané vo viacerých vrstvách, z ktorých každá sa špecializuje na určitý typ klasifikácie. V testoch tím vyrobil čip vo veľkosti 9,3 mm2 a dal mu za úlohu kategorizovať sériu ručne písaných znakov, ktoré pripomínali písmená.

Po vyškolení na príslušných súboroch údajov dokázal čip klasifikovať obrázky s 93,8-percentnou presnosťou pri súboroch obsahujúcich dva typy znakov a s 89,8-percentnou presnosťou pri štyroch typoch. Najpôsobivejšie je to, že čip dokázal kategorizovať každý znak v priebehu 0,57 nanosekundy, čo by mu umožnilo spracovať 1,75 miliardy obrázkov za sekundu. Tím tvrdí, že táto rýchlosť vyplýva zo schopnosti čipu pracovať s informáciami v podobe svetla, čo mu dáva niekoľko výhod oproti existujúcim počítačovým čipom.

Na rozdiel od systémov založených na taktovacích frekvenciách sa výpočty uskutočňujú počas šírenia svetla cez čip. Vynechaný je aj krok konverzie optických signálov na elektrické, pretože nový čip dokáže čítať a spracovávať optické signály priamo. Obe tieto zmeny z neho robia výrazne rýchlejšiu technológiu. Ďalšia výhoda je v tom, že spracúvané informácie netreba ukladať, takže sa šetrí čas aj tým, že sa údaje nemusia posielať do pamäte, a priestor tým, že vôbec nie je potrebný komponent pre pamäť.

Tím takisto tvrdí, že neukladanie údajov je aj bezpečnejšie, pretože zabraňuje prípadným únikom. Výskumníci chcú teraz začať zväčšovať čip a prispôsobiť technológiu na spracovanie iných typov údajov. Výskum bol publikovaný v časopise Nature.

Zdroj: newatlas.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať