Rotácia Zeme sa zrýchľuje, dni sa skracujú a je to problém
Rotácia našej planéty, samotný základ nášho dňa, sa nachádza v stave neustálej zmeny. Dlhodobý trend spomaľovania, ktorý trvá milióny rokov, je dočasne, no záhadne, prekonávaný prekvapivým zrýchlením. Tento jav núti časomeračov zvažovať bezprecedentné zavedenie „negatívnej priestupnej sekundy“ a odhaľuje, aká citlivá je Zem na sily pôsobiace od jej roztaveného jadra až po listy na stromoch.
Ústredným paradoxom je, že zatiaľ čo sa rotácia Zeme v priebehu miliónov rokov spomaľovala, čím sa dni predlžovali – v ére dinosaurov trval deň približne 23 hodín a pred 1 až 2 miliardami rokov len 19 hodín – od roku 2020 pozorujeme opačný trend. Planéta sa točí rýchlejšie. Tento jav vytvára fascinujúci konflikt medzi známymi spomaľujúcimi silami, ako je gravitačné brzdenie Mesiaca, a neznámou zrýchľujúcou silou.
Vieme napríklad, že topenie ľadovcov prerozdeľuje hmotu na povrchu planéty, čo by malo rotáciu spomaľovať, podobne ako krasokorčuliar spomalí, keď roztiahne ruky. Napriek tomu je výsledkom zrýchlenie. To naznačuje, že zrýchľujúca sila, pravdepodobne pochádzajúca z hlbín zemského jadra, je ešte silnejšia, než pozorujeme, pretože musí prekonávať brzdný účinok zmien na povrchu. Rytmus Zeme ovplyvňuje komplexný súbor faktorov.
Medzi nebeské patrí gravitačná príťažlivosť Slnka a Mesiaca; práve poloha Mesiaca voči rovníku je špecifickým dôvodom predpovedaných kratších dní v lete 2025. Medzi geologické faktory patria zmeny v roztavenom zemskom jadre, ktoré sú hlavným, hoci nie úplne pochopeným, podozrivým za trendom zrýchľovania po roku 2020. Ako sa vyjadril jeden z vedcov: „Nikto to nečakal“.
Aj veľké zemetrasenia môžu mať merateľný, hoci nepatrný vplyv – zemetrasenie v Japonsku v roku 2011 skrátilo deň o 1,8 mikrosekundy. Dokonca aj klimatologické a biologické javy zohrávajú svoju úlohu. Prerozdelenie hmoty v dôsledku topenia ľadovcov a zmien v podzemnej vode má svoj efekt. A čo je najúžasnejšie, aj striedanie ročných období: keď na severnej pologuli v lete narastú listy na stromoch, hmota sa presunie ďalej od osi rotácie, čo rotáciu mierne spomalí.
Rýchlosť rotácie tak funguje ako neuveriteľne citlivý ukazovateľ, ktorý odráža súčet obrovských globálnych zmien a vykresľuje Zem ako jediný, prepojený a mimoriadne zložitý systém. Konkrétne údaje sú výrečné. Najkratší zaznamenaný deň bol 5. júl 2024, ktorý bol o 1,66 milisekundy kratší ako 24 hodín. Pre rok 2025 sa predpovedá, že konkrétne dni – 9. júl, 22. júl a 5. august – budú kratšie o 1,3 až 1,51 milisekundy.
Hoci je to pre človeka nepostrehnuteľné, pre koordinovaný svetový čas (UTC) to predstavuje problém. Aby sa naše presné atómové hodiny udržali v synchronizácii s nepravidelnou rotáciou Zeme, zaviedol sa koncept priestupnej sekundy. Vzhľadom na nové zrýchlenie vedci predpovedajú, že možno budeme musieť, prvýkrát v histórii, jednu sekundu odpočítať – zaviesť takzvanú „negatívnu priestupnú sekundu“, a to možno už do roku 2029.
Zdroj: livescience.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
