Sonda Parker sa priblížila k Slnku a odhaľuje jeho tajomstvá

Vesmírna sonda Parker Solar Probe agentúry NASA je na jednej z najodvážnejších a najnebezpečnejších misií v histórii ľudstva – na ceste dotknúť sa Slnka. Počas jedného zo svojich rekordných preletov v decembri 2024 sa sonda priblížila k slnečnému povrchu na vzdialenosť iba 6,12 milióna kilometrov. Pre lepšiu predstavu, je to len zlomok zo 150 miliónov kilometrov, ktoré delia Slnko od Zeme.

V tomto extrémnom prostredí, kde teploty dosahujú nepredstaviteľné hodnoty, prístroj WISPR (Wide-Field Imager for Solar Probe) zachytil doteraz najdetailnejšie zábery slnečnej koróny a slnečného vetra. Nové videá zostavené z týchto snímok po prvýkrát ukazujú, čo sa deje bezprostredne po tom, ako sa prúd nabitých častíc, známy ako slnečný vietor, odtrhne od koróny.

Odhaľujú zložitú, turbulentnú štruktúru, ktorá vedcom pomáha pochopiť jednu zo základných záhad heliofyziky: ako slnečný vietor vzniká a ako dokáže uniknúť obrovskej gravitačnej príťažlivosti Slnka. Misia však priniesla ešte jeden zásadný objav. Sonda Parker zachytila aj snímky kolízií viacerých výronov koronálnej hmoty (CME).

^{Zdroj Foto: JHUAPL / NASA}

Tieto udalosti predstavujú masívne erupcie plazmy a magnetických polí zo Slnka, ktoré sa rútia vesmírom a môžu mať katastrofálne následky, ak zasiahnu Zem.Tieto dáta sú neoceniteľné pre pochopenie a predpovedanie takzvaného „kozmického počasia“. Výrony CME sú hlavnou hrozbou pre našu technologickú infraštruktúru. 

Silná slnečná búrka by mohla vyradiť z prevádzky satelity, ktoré sú nevyhnutné pre komunikáciu, navigáciu a finančné transakcie, a dokonca spôsobiť rozsiahle výpadky elektrických sietí na Zemi. Pozorovanie kolízií CME je obzvlášť dôležité, pretože tieto interakcie môžu dramaticky zmeniť trajektóriu a rýchlosť erupcií, čo extrémne sťažuje predpovedanie, či daný výron zasiahne našu planétu.

Misia sondy Parker teda nie je len aktom čistej vedeckej zvedavosti; je to kľúčová investícia do planetárnej obrany civilizácie, ktorej nervový systém je dnes takmer výlučne elektronický. Hodnota tejto misie presahuje rámec tradičnej astronómie a stáva sa otázkou strategickej bezpečnosti. Zatiaľ čo v minulosti sa národná bezpečnosť definovala vojenskou silou, dnes musíme túto definíciu rozšíriť aj o ochranu pred astrofyzikálnymi hrozbami.

Zlepšenie našej schopnosti predpovedať nebezpečné slnečné udalosti je formou manažmentu rizík na planetárnej úrovni. Historická udalosť známa ako Carringtonova udalosť v roku 1859 spôsobila kolaps telegrafných sietí; podobná udalosť by dnes mala neporovnateľne ničivejšie následky pre globálnu ekonomiku a moderný život. 

Zdroje: foxweather.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}

Zobrazit Galériu