Tichá revolúcia v geneticky upravených potravinách

V supermarketoch po celom svete prebieha tichá revolúcia, ktorá mení samotný kód potravín na našich tanieroch. Nejde však o kontroverzné geneticky modifikované organizmy (GMO), ako ich poznáme z minulosti. Nové techniky, známe ako editácia génov, umožňujú vedcom robiť neuveriteľne presné zmeny priamo v DNA rastliny bez toho, aby do nej vkladali cudzie gény z iných druhov, ako sú baktérie či vírusy.

Tento zásadný rozdiel viedol k dramatickému rozkolu v tom, ako svet pristupuje k regulácii týchto nových potravín. Spojené štáty americké zaujali vedúcu úlohu v presadzovaní prístupu, ktorý sa zameriava na výsledný produkt, nie na proces jeho vzniku.

Ich kľúčovým argumentom je, že ak editácia génov vytvorí vlastnosť, ktorá by mohla vzniknúť aj tradičným krížením – len oveľa rýchlejšie a presnejšie – nie je dôvod na prísnu reguláciu. Tento postoj viedol k schváleniu celého radu geneticky editovaných plodín, ako sú sója, repka, ryža, kukurica či paradajky, ktoré sa už dostávajú na americký trh.

Americký regulačný systém, koordinovaný tromi agentúrami (USDA, FDA a EPA), je navrhnutý tak, aby znižoval regulačnú záťaž pre inovátorov. Pravidlo známe ako SECURE, prijaté v roku 2020, dokonca vyňalo mnohé geneticky editované rastliny z povinného schvaľovacieho procesu.

Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) sa spolieha na dobrovoľné konzultácie s výrobcami, čo výrazne urýchľuje cestu produktov na trh. Na druhej strane Atlantiku, v Európskej únii, panuje úplne iná atmosféra. Európska legislatíva, vrátane tej slovenskej, je postavená na „princípe predbežnej opatrnosti“.

Tento prístup vníma akýkoľvek zásah do genómu ako potenciálne riziko, ktoré si vyžaduje prísne a zdĺhavé schvaľovanie bez ohľadu na to, či bol použitý cudzí gén alebo nie. Výsledkom je, že pestovanie geneticky upravených plodín je v Európe minimálne a trh je voči nim oveľa uzavretejší. Tento spor nie je len o vede, ale aj o dvoch odlišných víziách budúcnosti poľnohospodárstva.

Zástancovia editácie génov argumentujú, že ide o kľúčový nástroj v boji proti hladu, ktorý môže priniesť plodiny odolnejšie voči chorobám, a tým znížiť potrebu pesticídov. Kritici však varujú pred nepredvídanými následkami, ako je vznik nových alergénov, a obávajú sa, že niekoľko nadnárodných korporácií získa patentovaním života nebezpečnú kontrolu nad globálnym potravinovým reťazcom.

Svet sa tak ocitá rozdelený pri jedálenskom stole, kde to, čo je v jednej krajine považované za inovatívne a bezpečné, je v inej vnímané ako hrozba, čo vytvára potenciál pre vážne obchodné spory a ešte viac prehlbuje kultúrnu priepasť v prístupe k technológiám.

Zdroj: ABC News.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}