USA tlačia na Taiwan: Vzdajte sa polovice výroby svojich čipov, alebo prídete o našu ochranu
V medzinárodnej politike sa objavil bezprecedentný návrh, ktorý pripomína skôr scénu z geopolitického trileru než štandardné diplomatické postupy. Spojené štáty americké, prostredníctvom predstaviteľov Trumpovej administratívy, ako je minister obchodu Howard Lutnick, predložili Taiwanu ponuku, ktorú je takmer nemožné odmietnuť aj prijať.
Požiadavka znie jasne a tvrdo: presuňte 50 % svojej produkcie polovodičových čipov na americkú pôdu, a my vám na oplátku zaručíme pokračujúcu vojenskú ochranu pred potenciálnou agresiou zo strany Číny. Tento krok nie je len obyčajnou obchodnou dohodou, ale priamym prepojením priemyselnej politiky s národnou bezpečnosťou, ktoré je formulované ako nekompromisné ultimátum.
Jadrom tohto sporu je taiwanský „kremíkový štít“, strategická koncepcia, na ktorej ostrov celé desaťročia budoval svoju obranu. Taiwan v súčasnosti produkuje viac ako 90 % najpokročilejších čipov na svete, čo z neho robí absolútne nenahraditeľného hráča v globálnom technologickom dodávateľskom reťazci.
Teória „kremíkového štítu“ hovorí, že akýkoľvek vojenský útok na Taiwan by spôsobil okamžitý kolaps svetovej ekonomiky, pretože by zastavil dodávky čipov pre všetko od smartfónov až po vojenské systémy, a preto si svet nemôže dovoliť nechať Taiwan padnúť. Americká administratíva však teraz túto logiku obracia naruby a tvrdí, že práve táto extrémna závislosť je pre Západ obrovskou zraniteľnosťou.
Argument Washingtonu je, že v prípade konfliktu by USA bez vlastnej masívnej produkcie čipov nedokázali dlhodobo viesť obranné operácie a podporovať svoju armádu, čím by sa ich sľub o ochrane stal prázdnym gestom. Týmto sa americká strana snaží zmeniť definíciu štítu z majetku vlastneného Taiwanom na model „zdieľanej odolnosti“ medzi USA a Taiwanom.
Návrh na presun polovice výroby však naráža na takmer neprekonateľné logistické prekážky, ktoré ho podľa expertov robia v krátkodobom horizonte prakticky nerealizovateľným. Taiwan v súčasnosti produkuje približne 5,7 milióna waferov (kremíkových plátov) mesačne, zatiaľ čo produkcia v USA v roku 2022 dosahovala len 1,12 milióna.
Aj s masívnymi investíciami v rámci zákona CHIPS Act sa predpokladá, že americká kapacita do konca desaťročia dosiahne len 3,4 milióna waferov mesačne, čo je stále menej, ako Taiwan produkuje dnes. Presunúť takýto objem by neznamenalo len postaviť nové továrne; znamenalo by to transplantovať celý, neuveriteľne zložitý ekosystém desiatok špecializovaných dodávateľov materiálov a komponentov.
Odhaduje sa, že takýto krok by si vyžadoval presídlenie najmenej 200 000 taiwanských odborníkov a ich rodín do USA, čo by v podstate viedlo k vytvoreniu „Nového Taiwanu“. Pre Taiwan je táto situácia existenčnou dilemou, ktorá pripomína situáciu medzi dvoma mlynskými kameňmi.
Ak ponuku odmietnu, riskujú odcudzenie svojho jediného významného vojenského ochrancu. Ak ju prijmú, dobrovoľne sa vzdajú svojho hlavného strategického odstrašujúceho prostriedku a riskujú „vykuchanie“ vlastného priemyslu, ktorý je základom ich prosperity a bezpečnosti.
Taiwanská vláda sa preto bráni a trvá na svojej politike „N-1“, ktorá zaručuje, že najpokročilejšia výroba čipov vždy zostane na domácej pôde a továrne v zahraničí budú technologicky o generáciu pozadu. Celá táto epizóda odhaľuje znepokojivý posun v medzinárodných vzťahoch smerom k čisto transakčnému modelu, kde sa bezpečnostné záruky stávajú tovarom, za ktorý sa platí masívnymi priemyselnými ústupkami.
Zdroj: arstechnica.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
