Životopis už nestačí: AI rozhoduje o tom, či vás zamestnajú. Ale aj uchádzači majú vlastné zbrane
Moderný náborový proces v IT sa zmenil na skrytý technologický súboj. Spoločnosti využívajú umelú inteligenciu na zvládnutie obrovského množstva žiadostí o zamestnanie. Bežne sa používa na automatické triedenie životopisov podľa kľúčových slov, na počiatočnú komunikáciu s kandidátmi prostredníctvom chatbotov a dokonca aj na analýzu videopohovorov, kde hodnotí osobnostné črty na základe mimiky a reči.
Cieľom je zefektívniť proces, zrýchliť ho a pokúsiť sa odstrániť ľudskú zaujatosť. Uchádzači o zamestnanie však vracajú úder a bojujú ohňom proti ohňu. Používajú nástroje umelej inteligencie na generovanie dokonale prispôsobených životopisov a motivačných listov, vkladajú do dokumentov neviditeľný text s popisom pracovnej pozície, aby oklamali algoritmy, a dokonca využívajú umelú inteligenciu na generovanie odpovedí v reálnom čase počas videopohovorov alebo testov.
Tento súboj umelej inteligencie vytvára „krízu autenticity“. Tradičný životopis stratil svoj význam ako ukazovateľ skutočných schopností kandidáta, pretože sa stal dokumentom optimalizovaným pre stroj, nie pre človeka. Systém tak odmeňuje toho, kto najlepšie ovláda optimalizáciu pre umelú inteligenciu, nie nevyhnutne najlepšieho kandidáta.
To vedie k hlavnému problému, ktorý identifikovali spoločnosti: až 58 % z nich uvádza, že ich najväčšou výzvou je zistiť, či kandidáti skutočne majú zručnosti uvedené v životopise. Technológia, ktorá mala zefektívniť nábor, paradoxne zničila dôveryhodnosť primárneho dokumentu – životopisu. Tento stav si vynucuje zmenu v náborových praktikách, smerom od hodnotenia na základe životopisov k priamemu overovaniu zručností.
Systém je narušený a odhaľuje hlboké problémy. Mnohé spoločnosti používajú zastarané technológie a len 17 % z nich má pocit, že disponujú správnymi nástrojmi na identifikáciu talentov. Vzniká tak paradox, že firmy teraz potrebujú ešte pokročilejšiu umelú inteligenciu len na to, aby odhalili umelú inteligenciu, ktorú používajú kandidáti. Budúcnosť náboru však nespočíva v lepšej umelej inteligencii, ale v lepšom partnerstve medzi človekom a strojom.
Úloha umelej inteligencie sa presunie na podporu ľudských schopností. Bude zvládať administratívnu záťaž, ako je plánovanie pohovorov alebo tvorba obsahu, aby sa náboroví pracovníci mohli sústrediť na to, v čom sú najlepší: budovanie vzťahov, chápanie nuáns a overovanie zručností prostredníctvom zmysluplnej interakcie.
Je potrebný komplexnejší prístup, ktorý sa pozerá za hranice životopisov a hľadá iné signály o schopnostiach. Riešením je využívať umelú inteligenciu ako výkonný nástroj, ale zabezpečiť, aby kritické rozhodnutia podliehali ľudskému dohľadu a aby skúsenosť kandidáta zostala pozitívna a transparentná.
Nástup umelej inteligencie v nábore paradoxne zvýši hodnotu „mäkkých zručností“ a praktických, overiteľných technických testov. Keďže umelá inteligencia dokáže vytvoriť dokonalý životopis a odpovede na pohovore, jedinými zostávajúcimi odlišovacími prvkami sú skutočná kreativita, kritické myslenie, komunikácia a schopnosť preukázať svoje zručnosti v reálnej úlohe.
Umelá inteligencia teda nenahrádza náborových pracovníkov, ale núti ich vyvíjať sa smerom k strategickejším poradcom pre talenty. Tento súboj v konečnom dôsledku povedie k spravodlivejšiemu náborovému procesu, ktorý bude menej o referenciách na papieri a viac o preukázaných schopnostiach a medziľudských zručnostiach.
Zdroj: zdnet.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
