24 minút bez nádychu? Ľudské telo má skrytý režim prežitia

Ak ti už po 15 sekundách zadržiavania dychu vyskakujú alarmy, nie si bez kyslíka, len sa ti v krvi zdvíha oxid uhličitý a mozog to číta ako poplach. S tréningom sa dá hranica posúvať a práve na tom stojí freediving, v ktorom ľudia na jeden nádych plávajú do hĺbok, ktoré ešte nedávno vyzerali nemožne. Rekreační potápači zvládnu minútu až dve, no špička už posunula rekordné ponory k hĺbkam okolo 131 metrov a statické zadržiavanie dychu až na 24 minút a 37 sekúnd.

Neznamená to, že kyslík zázračne pribudol, ale že telo inak hospodári s tým, čo má. Vo vode sa zapína tzv. cicavčí potápačský reflex, ktorý spomalí srdce a presmeruje krv tam, kde ide o život, teda do mozgu a srdca. Zvyšok tela si chvíľu „odtrpí“ menej kyslíka, no práve vďaka tomu sa dá vydržať pod hladinou dlhšie, než by sme čakali na súši.

Do hry vstupuje aj fyzika tlaku: zhruba každých 10 metrov hĺbky pridá telu ďalšiu „atmosféru“ a pľúca sa v 40 metroch scvrknú na približne pätinu objemu, aký majú na hladine. Okolo 14 metrov začne potápača ťahať dole vlastná hmotnosť a pád pripomína let bez krídel, čo freediveri opisujú ako zvláštny pokoj. Cesta k týmto kúskom ale nie je o odvahe, skôr o trpezlivosti a rituáloch.

Tréning začína na suchu, pokračuje v bazéne a až potom prichádza otvorená voda, kde sa buduje tolerancia na vysoký oxid uhličitý a disciplína pri návrate na hladinu. Niektorí používali hyperventiláciu, aby zrazili oxid uhličitý a predĺžili čas, no to je nebezpečný zvyk, ktorý stojí za čiernymi bodkami v štatistikách topení. V extréme sa učí aj technika „balenia pľúc“, keď sa do nich postupne „prehltnutím“ natlačí viac vzduchu, no to patrí len do rúk skúsených trénerov.

Riziká sa neschovávajú iba v hĺbke, ale aj v návrate. Pri výstupe hrozia výpadky vedomia, pľúcny edém a v extrémnych prípadoch dekompresné problémy, preto sa freediving nikdy nerobí sólo a súťaže majú pripravený celý bezpečnostný tím.

Zaujímavé je, ako sa pri ponore mení aj subjektívny zážitok. Dusík rozpustený v krvi pri tlaku vie navodiť eufóriu alebo spomalené vnímanie, a práve preto je pri hlbokých ponoroch prísna rutina a kontrola času nevyhnutná. Kto sa do freedivingu pustí rozumne, často objaví viac než len výdrž bez dychu. Je to pomalý šport, ktorý odmení trpezlivosť a naučí telo aj hlavu spolupracovať bez paniky, a to je kombinácia, ktorá sa hodí aj na suchu.

Zdroj: popularmechanics.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}