AI už dokáže vytvárať syntetické vírusy: použijú sa ako liek alebo biologická zbraň?
Tím výskumníkov zo Stanfordskej univerzity a inštitútu Arc Institute dosiahol prelomový úspech: úspešne použili umelú inteligenciu na navrhnutie a vytvorenie úplne nových, funkčných vírusov od základov. Tento vedecký míľnik otvára dvere k novým liečebným postupom, no zároveň vyvoláva vážne etické otázky.
Cieľ tohto výskumu bol pritom ušľachtilý. Vírusy navrhnuté umelou inteligenciou sú špecifického typu, známe ako bakteriofágy, ktoré sú prirodzenými predátormi baktérií. Tieto syntetické vírusy boli navrhnuté tak, aby cielene vyhľadávali a ničili konkrétne kmene baktérií, čo predstavuje potenciálnu novú zbraň v boji proti rastúcej hrozbe „superbaktérií“ odolných voči antibiotikám.
Srdcom celého projektu bol model umelej inteligencie s názvom „Evo“. Tento model bol trénovaný na obrovskom súbore dát obsahujúcom milióny genómov existujúcich bakteriofágov, vďaka čomu sa naučil základné pravidlá vírusovej biológie a konštrukcie. Proces tvorby nového života pomocou algoritmu bol fascinujúci.
Vedci poskytli umelej inteligencii ako východiskový bod dobre známy vírus phiX174, ktorý infikuje bežnú baktériu E. coli. Následne vyzvali model Evo, aby na základe svojich znalostí vygeneroval nové, originálne návrhy, výsledkom čoho bolo 302 rôznych dizajnov vírusov.
Tieto digitálne plány DNA boli následne „vytlačené“ – chemicky syntetizované v laboratóriu, čím vznikli fyzické vírusové častice. Tieto syntetické vírusy potom vedci vypustili na skutočné baktérie E. coli, aby zistili, či budú fungovať v reálnom svete. Výsledky experimentu boli ohromujúce. Šestnásť z návrhov umelej inteligencie bolo úspešných.
Dokázali infikovať baktérie, prevziať kontrolu nad ich bunkovým aparátom, aby sa replikovali, a nakoniec ich zničili tým, že prerazili ich bunkovú stenu. Najpozoruhodnejšie však bolo, že vírusy navrhnuté AI neboli len funkčné. V niektorých prípadoch boli dokonca infekčnejšie ako prírodný vírus, z ktorého vychádzali. Niektoré z genómov napísaných umelou inteligenciou boli navyše tak jedinečné, že by mohli byť klasifikované ako úplne nové druhy vírusov.
Tento úspech predstavuje zásadný posun v tom, ako vnímame úlohu AI v biológii. Zatiaľ čo predchádzajúce aplikácie, ako napríklad AlphaFold, sa zameriavali na analýzu a predpovedanie existujúcich biologických štruktúr, tento experiment ukazuje, že AI už nie je len analytický nástroj.
Stala sa kreatívnym motorom, ktorý dokáže „písať“ nový, funkčný biologický kód. Vytvorenie „nového druhu“ vírusu nebiologickou inteligenciou je prelomovou udalosťou v syntetickej biológii a znamená, že sme prekročili prah, za ktorým AI aktívne participuje na tvorbe života. Tento prelom je však typickým príkladom dvojsečnej zbrane. Technológia, ktorá sľubuje liečbu chorôb, má neodmysliteľne dvojaké použitie.
Rovnaký proces, ktorý sa použil na návrh vírusu cieleného na škodlivú superbaktériu, by sa teoreticky mohol preprogramovať na útok proti prospešným baktériám, poľnohospodárskym plodinám alebo v desivejšom scenári na tvorbu patogénov pre zložitejšie organizmy. Otvorili sme tak Pandorinu skrinku, ktorá si vyžaduje naliehavú globálnu diskusiu o regulácii a etickom dohľade.
Schopnosť používať AI na písanie kódu života je tu a naša budúcnosť bude definovaná tým, ako sa rozhodneme túto mimoriadnu novú moc použiť – či ju využijeme na liečenie chorôb, alebo na vytvorenie nových nebezpečenstiev, ktoré nebudeme schopní kontrolovať.
Zdroj: futurism.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
