SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement

„Technológie v rukách mladých ľudí sú hnacou silou progresuʺ

0

Keď sa ľudia dozvedia, že sa zaoberám kultúrou mládeže v digitálnom priestore, často sa ma pýtajú: „Sú technológie pre deti dobré alebo zlé?“ V prvom rade sa snažím zmeniť tento pohľad. Mnohí totiž vychádzajú z predpokladu, že technológie majú len jednu definíciu a všetky deti ich používajú rovnakým spôsobom. V skutočnosti ich vyvíjame a tvarujeme my sami a takisto je v našej moci určiť, či budú dobré, alebo zlé. Uprednostňujem preto otázku: „Ako môžeme podporiť mladých ľudí pri používaní technológií v mene progresu?“ Mladí ľudia nie sú pasívne obete technológií ani bezmocné závislé osoby. Sú tvorcami a zástupcami technológií s rôznorodými záujmami a zázemím.

Už takmer tridsať rokov sa venujem skúmaniu používania technológií tínedžermi v Japonsku a USA. Podobnú medzigeneračnú dynamiku vidím pri každej novej vlne technológií, ktoré si mladí osvojujú a prispôsobujú. Dospelí sa technológií najskôr obávajú. Tínedžeri s nimi experimentujú a prinášajú nové spôsoby ich používania. Digitálna kultúra, ktorú vytvoria, si napokon podmaní aj staršiu generáciu.

Oslavujeme technologických gigantov, ktorí začali budovať svoje impériá ešte na vysokej škole. Málo uznania sa dostáva mladým ľuďom po celom svete, ktorí denne využívajú technológie inovatívnym, sebarealizačným a pro­gresívnym spôsobom. Optimizmus a kreativita mládeže sú ako solárna energia – neustále sa obnovujú a z veľkej časti zostávajú nevyužité. Ak dokážeme rozpoznať ich rozmanité potreby a silné stránky, môžeme ich podporovať v role inovátorov, študentov a tvorcov zmien.

Inovácie

Koncom deväťdesiatych rokov som sa vozievala metrom, blúdila ulicami Tokia a pozorovala, akým spôsobom tínedžeri používali mobily. Môj výskumný tím z Keio University zozbieral podrobné záznamy textových správ a hlasovej komunikácie stredoškolákov. Výskum priniesol informácie o tom, ako mladí používali textové správy, emotikony, telefóny so zabudovanými fotoaparátmi a mobilný internet. Zvyšok sveta sa k mobilnému internetu staval skepticky, nikto neveril, že by presiahol hranice Japonska. Prešlo takmer celé desaťročie, kým sa textové správy rozšírili aj v USA. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ľudia rôznych vekových kategórií z celého sveta budú o dvadsať rokov komunikovať prostredníctvom emotikonov a fotiek zo smartfónov.

V minulosti staršia generácia pri pohľade na tínedžerov, ktorí stíhali kráčať aj ťukať správy do mobilov, len krútila hlavou. Označila ich ako „nagara zoku“ (multitaskingový kmeň) a ­„oyayubi zoku“ (palcový kmeň). Mobilné telefóny sa v rukách dospievajúcich stali symbolom úpadku kultúry a sociálnych noriem. Tínedžerov zasa rozčuľovali dospelí, ktorí nedokázali prepnúť svoj telefón na tichý režim a šmátrali po vreckách, kým zvonil. Japonskí tínedžeri inovujú mobilnú komunikáciu už od počiatku deväťdesiatych rokov, keď si stredoškoláčky v mestách zvykli posielať textové správy na pager. Výrobcovia mobilov tu ťažili z vynaliezavosti mladých a vytvorili nové technológie vrátane rôznych textových služieb, emotikonov, mobilného internetu a telefónov so zabudovaným fotoaparátom.

Tínedžeri pri osvojovaní si nových technológií vytvárali aj nové spoločenské normy. Zaužívanú prax neohláseného hovoru napríklad považovali za invazívnu. Netrvalo dlho, aby vyvinuli sociálnu normu v štýle „pred vstupom zaklopať“. Ak chceli niekomu zatelefonovať, najskôr poslali danej osobe SMS správu, aby zistili, či je na hovor vhodný čas. Ich priatelia sa práve mohli nachádzať vo verejnej doprave, v triede alebo na inom mieste, kde by telefonovanie predstavovalo rušivý element. Uvedomovali si, že zdvihnúť telefón a zavolať niekomu v momente, keď sa to hodí volajúcemu, je bezohľadné voči osobe, ktorej volajú.

Nové poznatky

Mladí ľudia si pri experimentovaní, inovovaní a spájaní sa takisto osvojujú a rozvíjajú nové zručnosti. Keď moja dcéra chodila do základnej a strednej školy, bola súčasťou niekoľkých online fanúšikovských skupín populárnych kapiel. Začala blogovať a používať sociálne siete, aby sa spojila s ostatnými fanúšikmi. Rýchlo si získala množstvo sledovateľov. Počas obzvlášť náročného školského týždňa sme spoločne riešili, ako si má správne rozvrhnúť čas. „Myslím, že by som si na týždeň mala dať pauzu od blogovania,“ navrhla a ja som súhlasila. Keď som ju o pár hodín prišla skontrolovať, prichytila som ju na blogu a už-už som jej chcela dohovárať. „Mami,“ prerušila ma s povzdychom, „plánujem príspevky na celý týždeň dopredu, keď budem offline, aby som neprišla o sledovateľov.“ V spravovaní sociálnych sietí sa stala zbehlejšou ako jej matka, ktorá sa považuje za digitálne zdatnú verejnú intelektuálku.

Tieto druhy zručností v oblasti komunikácie a nadväzovania kontaktov sú len zlomok z množstva kompetencií, ktoré mladí ľudia získavajú prostredníctvom záujmovo zameraného a sociálne prepojeného vzdelávania prinášaného technológiami. Ide o tzv. prepojené vzdelávanie, pri ktorom je učenie len vedľajší produkt skutočných osobných záujmov. Tento model tiež vychádza z aktívneho tvorenia a spájania ľudí s rovnakými záľubami. Či už ide o autorov fan fiction, ktorí spoločne vytvárajú nové príbehy, hráčov, ktorí plánujú stratégie a vymieňajú si tipy, alebo o tanečníkov, ktorí si medzi sebou zdieľajú online videá a učia sa podľa nich tancovať, spriaznené skupiny v online priestore podnecujú rozvoj a vzdelávanie spôsobmi založenými na spoločenskom spájaní a vášni.

Presadenie zmien

Keď sa mladí ľudia učia a spájajú online, nejde vždy len o zábavu. Ich digitálne zručnosti sa často stávajú aj hnacou silou sociálnych hnutí, ktoré menia svet. Na vysokej škole sa moja dcéra pripojila k projektu s názvom Percentage Project, ktorý využíva sociálne siete na zvýšenie povedomia o skúsenostiach nedostatočne zastúpených skupín z oblasti počítačových vied. Stojí tiež za počiatkom online série videí Decrypted By Us, ktorá poukazuje na odborné znalosti a názory žien a menšín v oblasti technológií. Po streľbe v strednej škole Stoneman Douglas sme boli svedkami vzniku viacrasovej koalície tínedžerov, ktorá viedla hnutie March for Our Lives (Pochod za naše životy). Dospelých ohromila ich mediálna zdatnosť a pohotové reakcie na politikov a kritikov na sociálnych sieťach. Mladí ľudia ovládajúci sociálne médiá a mobilné technológie sú v centre mnohých progresívnych hnutí, ako je napríklad Black Lives Matter, Dreamers alebo klimatický aktivizmus.

Takéto progresívne spôsoby využívania technológií nevznikajú len tak. Za všetkými pozitívnymi príkladmi stoja výkonné platformy, ktoré mladým ľuďom umožňujú spájať sa, tvoriť a komu­nikovať. Dôležití sú aj zainteresovaní dospelí, organizácie, ktoré mládeži poskytujú priestor a podporu, aby mohol ich optimizmus a progresívny potenciál rásť a silnieť.

Pred mnohými rokmi som sa stala spoluzakladateľkou neziskovej organizácie s názvom Connected Camps, ktorá sa venuje podpore vysokoškolských študentov vzdelávajúcich detí prostredníctvom obľúbených digitálnych herných platforiem. Sme len jedna z rastúceho zástupu organizácií, ktoré podporujú vedúce postavenie mládeže pri presadzovaní pozitívnych zmien. Veríme, že mentorstvo zamerané na spoločné ciele a záujmy môže zmeniť životy aj svet okolo nás. Či už ste rodič, pedagóg, zamestnávateľ, alebo nadšený podporovateľ mladých, všetci zohrávame úlohu pri rozvíjaní ich potenciálu.


Mimi Ito je kultúrna antropologička a vedkyňa v oblasti vzdelávania, ktorá strávila 30 rokov skúmaním interakcie detí a tínedžerov s technológiami. ­Takisto je spoluzakladateľkou neziskovej organizácie Connected Camps, ktorá sa venuje online projektovému vzdelávaniu pre deti.

Úvodné foto: rawpixel.com - www.freepik.com

 

Zobrazit Galériu

ESET

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať