Geniálny nápad na ochranu pred deepfakes
Vstúpili sme do éry digitálneho napodobňovania, kde technológia deepfake už nie je len okrajovou kuriozitou, ale mainstreamovou hrozbou. Realita je znepokojujúca a čísla hovoria jasnou rečou: počet podvodov s využitím deepfake technológie sa medzi rokmi 2022 a 2023 zdesaťnásobil a predpokladá sa, že straty spôsobené generatívnou umelou inteligenciou dosiahnu do roku 2027 až 40 miliárd dolárov. Falošné videá politikov, celebrít či dokonca našich blízkych sa stávajú bežnou súčasťou digitálneho priestoru a slúžia na všetko od politickej dezinformácie a finančných podvodov až po „psychické mučenie maloletých“.
Problémom je, že existujúce zákony s týmto tempom nedokážu držať krok, zatiaľ čo nástroje na tvorbu deepfake videí, ako napríklad open-source softvér DeepFaceLab, sú voľne a široko dostupné. V reakcii na túto narastajúcu krízu prichádza Dánsko s radikálnym a priekopníckym návrhom, ktorý sa nesnaží technológiu zakázať, ale zásadne predefinovať vlastníctvo v digitálnom veku. Jadrom dánskeho riešenia je geniálne jednoduchá, no revolučná myšlienka: dať občanom autorské právo na seba samých.
Dánsko plánuje novelizovať svoj autorský zákon tak, aby občania získali vlastníctvo a právnu kontrolu nad svojím „telom, črtami tváre a hlasom“. Vyhlásenie dánskeho ministra kultúry Jakoba Engela-Schmidta, že „každý má právo na svoje vlastné telo“, bolo označené za akúsi „Magnu Chartu digitálneho veku“. V praxi by tento zákon fungoval nasledovne: ak jednotlivec objaví na internete deepfake video alebo obraz, ktorý bol zverejnený bez jeho súhlasu, bude mať zákonné právo požadovať jeho okamžité odstránenie.
Technologické platformy a webové stránky budú zo zákona povinné týmto žiadostiam vyhovieť, inak im budú hroziť „prísne pokuty“. Okrem toho budú mať obete právo žiadať finančnú kompenzáciu za škody, ktoré im neoprávnený deepfake spôsobil. Zákon však myslí aj na ochranu slobody prejavu a umeleckej tvorby. Zavádza jasnú výnimku pre paródiu a satiru za predpokladu, že takýto obsah je explicitne označený ako umelo vygenerovaný. Tento prístup stavia Dánsko do pozície európskeho priekopníka, pretože sa zásadne líši od ostatných regulácií.
Zákon EÚ o umelej inteligencii sa zameriava predovšetkým na transparentnosť a vyžaduje od tvorcov, aby deepfake obsah označovali vodoznakmi alebo štítkami. Ide teda o informovanie, nie o vlastníctvo. Francúzsko vo svojom zákone SREN kriminalizuje zdieľanie deepfake obsahu bez súhlasu a hrozí páchateľom väzením a pokutami. Zameriava sa teda na trest. Spojené kráľovstvo sa vo svojom zákone o online bezpečnosti sústreďuje ešte užšie na kriminalizáciu sexuálne explicitných deepfake videí.
Dánsky návrh je jedinečný v tom, že problém rámuje ako otázku duševného vlastníctva a osobného vlastníctva. Nejde len o označovanie alebo trestanie; ide o udelenie základného práva jednotlivcom kontrolovať svoju vlastnú digitálnu podobu. Samozrejme, najväčšou výzvou je presadzovanie takéhoto zákona v bezhraničnom priestore internetu. Ako môže dánsky zákon kontrolovať obsah, ktorý je vytvorený a hosťovaný v zahraničí? Jurisdikčné problémy sú obrovskou prekážkou.
Okrem toho, technológia na vytváranie deepfake videí napreduje rýchlejšie ako technológia na ich detekciu. Štúdia zistila, že ľudia sú v odhaľovaní falzifikátov prekvapivo neúspešní – len 0,1 % účastníkov dokázalo správne identifikovať všetok falošný obsah, aj keď boli na to vopred upozornení. Ako teda môžu platformy moderovať takýto obsah vo veľkom, keď ho nedokážu rozpoznať ani ľudia? Dánsko si je týchto výziev vedomé a jeho stratégia spočíva vo využití sily Európskej únie.
Hrozbou masívnych pokút (Zákon EÚ o umelej inteligencii umožňuje sankcie až do výšky 35 miliónov eur alebo 7 % celosvetového ročného obratu) chce prinútiť veľké technologické platformy, aby si vytvorili potrebné systémy na blokovanie a odstraňovanie nahláseného obsahu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. Dánsko plánuje využiť svoje nadchádzajúce predsedníctvo v EÚ na to, aby sa jeho model stal vzorom pre celý kontinent.
Dánsky návrh nie je dokonalým a konečným riešením, ale je to odvážny a nevyhnutný prvý krok. Je to síce „reaktívny“ zákon, prirovnávaný k inštalácii lepších zámkov po tom, čo už bol dom vykradnutý, no začína kľúčovú globálnu konverzáciu. Zatiaľ čo umelá inteligencia naďalej stiera hranice medzi skutočným a umelým, musíme sa rozhodnúť, čo znamená byť človekom a aké práva máme na vlastnú identitu. Dánsko ponúklo odvážnu odpoveď: vlastníme samých seba. Svet bude s napätím sledovať, či tento právny model dokáže ochrániť ľudskú identitu v dobe, keď ju možno skopírovať, vložiť a zmanipulovať niekoľkými kliknutiami.
Zdroj: fastcompany.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
