Inteligentná podprsenka dokáže odhaliť rakovinu skôr, ako váš lekár
Súčasný štandard pre skríning rakoviny prsníka, mamografia, je pre mnohé ženy bolestivá a nedokonalá technológia. Jej účinnosť je obmedzená najmä u žien s hustejším prsným tkanivom, kde môže byť náročné odhaliť skoré štádiá ochorenia. Najväčšou hrozbou je takzvaný intervalový karcinóm prsníka, najagresívnejší typ nádoru.
Oneskorené odhalenie tohto typu rakoviny znižuje šancu na prežitie až o 22 %, čo poukazuje na naliehavú potrebu novej, účinnejšej metódy. Riešenie prichádza z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), kde tím vedcov pod vedením Dr. Canan Dagdeviren vyvinul revolučné zariadenie.
Ide o nositeľnú ultrazvukovú náplasť, ktorú možno integrovať do bežnej podprsenky a ktorá umožňuje monitorovanie prsníkov v pohodlí domova. Tento vynález predstavuje zásadný posun od centralizovanej medicínskej diagnostiky k osobnému a decentralizovanému monitorovaniu zdravia.
Tradičný ultrazvuk vyžaduje objemné prístroje, vyškolený personál a návštevu kliniky, čo vytvára bariéry v podobe cestovania, nákladov a strachu. Zariadenie z MIT tieto prekážky odstraňuje, pretože je prenosné a jeho obsluha nevyžaduje žiadne špeciálne zručnosti. Tým sa otvára cesta k vysokofrekvenčnému skríningu pre rizikové skupiny, čo mení prístup od občasných kontrol k nepretržitému sledovaniu zdravia.
Za touto inováciou stojí silný ľudský príbeh. Dr. Dagdeviren inšpirovala osobná tragédia, keď jej teta vo veku 49 rokov podľahla rakovine prsníka v pokročilom štádiu, a to aj napriek pravidelným kontrolám. Práve pri jej lôžku načrtla prvú schému zariadenia, ktoré by mohlo zachraňovať životy. Tento osobný rozmer premenil technický projekt na hlboko ľudskú misiu.
Technologickým jadrom zariadenia je miniaturizovaný ultrazvukový skener, ktorého zmenšenie umožnil nový piezoelektrický materiál. Flexibilná náplasť vyrobená 3D tlačou s otvormi v tvare včelieho plástu sa pomocou magnetov pripevní na podprsenku.
Používateľka môže skenerom pohybovať po šiestich rôznych pozíciách a získať tak obraz celého prsníka. V prvých testoch dokázalo zariadenie odhaliť cysty s priemerom len 0,3 centimetra, čo zodpovedá veľkosti nádorov v ranom štádiu, a to až do hĺbky 8 centimetrov.
Skutočná sila tejto technológie však spočíva v spojení s umelou inteligenciou (UI). Zariadenie nepretržite zbiera obrovské množstvo dát, ktoré Dr. Dagdeviren označuje ako „biologický jazyk“. Algoritmy umelej inteligencie dokážu tieto dáta analyzovať a identifikovať jemné zmeny v tkanive v priebehu času. To poskytuje oveľa presnejšiu diagnostiku ako porovnávanie snímok urobených s odstupom niekoľkých rokov.
Tento prístup mení samotný cieľ medicíny – posúva ho od včasnej detekcie už existujúceho ochorenia k predikcii rizika a progresie ešte predtým, ako sa nádor stane klinicky významným. Zatiaľ čo mamografia odhalí nádor, ktorý už vznikol, systém MIT dokáže identifikovať jemné zmeny v hustote tkaniva, ktoré predchádzajú jeho vzniku.
Práve táto schopnosť predikcie je základom odvážneho cieľa Dr. Dagdeviren zvýšiť mieru prežitia až na 98 %. V súčasnosti prebiehajú na MIT klinické testy na ľuďoch a vedci pracujú na miniaturizovanej zobrazovacej jednotke veľkosti smartfónu.
Ak všetko pôjde podľa plánu, táto prelomová technológia by mohla byť dostupná pre spotrebiteľov v priebehu štyroch až piatich rokov. Nositeľné technológie tak stoja na prahu revolúcie v osobnej zdravotnej starostlivosti, kde sa proaktívne a neinvazívne monitorovanie stane novým štandardom.
Zdroj: zdnet.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
