Komentár XTB: Slovensku hrozí stagflácia, problémom je skôr domáce prostredie
Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť len o 0,8 %, v budúcom roku ešte spomalí na 0,5 %. Predpokladá to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej jesennej predikcii.
Slabý hospodársky rast, ktorý aktuálne predpokladá NBS, je výsledkom kombinácie viacerých faktorov. Okrem externého prostredia a konsolidácie verejných financií, na ktorú upozorňuje centrálna banka, zohrávajú významnú úlohu aj nové daňové opatrenia, ktorých reálny dopad na podniky a domácnosti zatiaľ nie je jasný. To zvyšuje neistotu a prirodzene brzdí investície aj spotrebu.
Kľúčovým faktorom je aj trh práce, ktorý bol doteraz oporou slovenskej ekonomiky aj v horších časoch. No aj tu už vidíme známky spomalenia a v kombinácii so zvýšenou infláciou sa dostávame do situácie, ktorá je pre slovenskú ekonomiku mimoriadne náročná.
Navyše, Slovensko nemá k dispozícii vlastné monetárne nástroje ako riadenie úrokových sadzieb, ktoré by mohlo využiť. Jedinou možnosťou sú fiškálne zásahy prostredníctvom štátu a daní, ktoré sa však zatiaľ nejavia ako účinné riešenie. Ďalším problémom zostáva stále relatívne vysoká inflácia nad 4 %, ktorá síce postupne klesá, no domácnosti a firmy ju stále citeľne pociťujú. V prostredí nízkeho rastu reálnych miezd to znamená slabší dopyt v ekonomike.
Z globálneho pohľadu je témou aj zavedenie nových amerických ciel vo výške 15% na automobily a autodiely z Európy so spätnou účinnosťou od 1. augusta 2025, ktoré v stredu potvrdila Trumpova administratíva. Pre Slovensko ich dopad nebude signifikantný, pre celú eurozónu sa odhaduje vplyv približne 0,15 % HDP. Kľúčovým dátumom bude 14. október 2025, keď Najvyšší súd v USA rozhodne, či uvalenie ciel zo strany prezidenta Trumpa bolo oprávnené.
Tento verdikt môže ovplyvniť náladu na globálnych trhoch, no pre Slovensko zostáva aktuálne hlavným problémom skôr domáce prostredie, vysoké dane, slabá produktivita a zhoršujúce sa podmienky na trhu práce. Výsledkom je, že slovenská ekonomika sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne bude pohybovať len tesne nad nulou, čo zvyšuje riziko stagnácie na trhu práce aj obmedzených možností pre rast životnej úrovne. Respektíve zvyšuje riziko až hroziacej stagflácie v ekonomike.
