Koniec starnutia? Vedci predpovedajú ľudskú nesmrteľnosť do roku 2030
Predstava večného života fascinuje ľudstvo od nepamäti, no vždy patrila skôr do ríše mýtov a filozofie. Dnes sa však vďaka exponenciálnemu pokroku v nanotechnológiách, genetickom inžinierstve a umelej inteligencii táto odveká túžba presúva z kníh do vedeckých laboratórií. Bývalý inžinier spoločnosti Google a renomovaný futurista Ray Kurzweil prišiel s odvážnou predpoveďou: ľudia by mohli dosiahnuť funkčnú nesmrteľnosť už do roku 2030. Jeho vízia nie je založená na zázračných elixíroch, ale na vedeckom koncepte známom ako úniková rýchlosť dlhovekosti (Longevity Escape Velocity).
Ide o teoretický bod, v ktorom medicínsky pokrok dokáže predĺžiť očakávanú dĺžku života o viac ako jeden rok za každý rok, ktorý prežijeme, čím by sme v podstate predbehli starnutie. Táto myšlienka mení pohľad na starnutie – z nevyhnutného osudu sa stáva „choroba“, ktorú je možné liečiť a dokonca vyliečiť. Technologický základ tejto revolúcie stojí na dvoch pilieroch. Prvým sú nanoboty – mikroskopické roboty, ktoré by podľa Kurzweilovej vízie prúdili naším krvným obehom ako neúnavná opravárenská čata.
Tieto stroje by na bunkovej úrovni monitorovali naše zdravie, opravovali poškodené bunky, bojovali proti chorobám ako rakovina ešte pred ich prepuknutím a efektívne by zvrátili proces starnutia. Druhým pilierom je umelá inteligencia. Kurzweil predpovedá, že do roku 2029 AI dosiahne úroveň ľudskej inteligencie, čo odštartuje éru „Singularity“ okolo roku 2045 – bod explozívneho technologického rastu. V tejto fáze by sa podľa neho ľudské vedomie mohlo zlúčiť s AI, čo by miliárdnásobne znásobilo našu inteligenciu a umožnilo nám zálohovať a uchovať naše vedomie mimo krehkého biologického tela.
Tento koncept „únikovej rýchlosti dlhovekosti“, ktorý spopularizoval biogerontológ Aubrey de Grey, získava čoraz väčšiu podporu aj u ďalších vedcov, ako je genetik George Church, ktorí veria, že je dosiahnuteľný ešte počas nášho života. Tieto ambiciózne vízie však narážajú na skepticizmus a vážne protiargumenty. Gerosciencisti ako Thomas Perls poukazujú na to, že napriek všetkým pokrokom sa nám zatiaľ nepodarilo prekonať rekord v dĺžke ľudského života, ktorý drží Jeanne Calment so 122 rokmi.
Kritici tiež upozorňujú, že vývoj jedného lieku trvá často aj desaťročie, a preto sa zdá byť myšlienka „vyriešenia“ tak komplexného procesu, akým je starnutie, v priebehu niekoľkých rokov, prinajmenšom nerealistická. Realistickejší prístup sa zameriava na štúdium takzvaných „SuperAgerov“ – ľudí, ktorí sa dožívajú mimoriadne vysokého veku v dobrom zdraví. Ich biológia by mohla odhaliť kľúč k boju proti chorobám spojeným s vekom, ako je Alzheimerova choroba.
Diskusia o nesmrteľnosti však ďaleko presahuje vedecké laboratóriá a otvára hlboké etické a spoločenské otázky. Čo sa stane so spoločnosťou, ak sa smrť stane voliteľnou? Ako by svet s nesmrteľníkmi zvládal preľudnenie a rozdeľovanie obmedzených zdrojov? Stala by sa nesmrteľnosť luxusom pre bohatých, čím by vznikla nová, trvalá triedna priepasť medzi smrteľníkmi a „večnými“?. A čo je najdôležitejšie, aký zmysel by mal život bez konca?
Tieto otázky už nie sú len filozofickými cvičeniami, ale stávajú sa naliehavými problémami, na ktoré sa musíme pripraviť. Snaha o nesmrteľnosť je v podstate snahou o redefiníciu medicíny – od reaktívneho prístupu liečby chorôb k proaktívnej, neustálej údržbe ľudského tela. Kým veda napreduje v hľadaní odpovede na otázku „ako“, spoločnosť musí nájsť odpoveď na oveľa zložitejšiu otázku: „prečo“ a „za akých podmienok“.
Zdroj: thebrighterside.news.
Zdroj Foto: Bryan Johnson
