Kvantová mechanika prepisuje chápanie vedomia: Je náš mozog biologický kvantový počítač?

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Myelínové pošvy môžu generovať kvantovo previazané fotóny pre komunikáciu.

• Anestetiká ovplyvňujú vedomie prostredníctvom kvantových spinových efektov.

• Evolúcia pravdepodobne využila kvantové javy pre efektívnejšie spracovanie informácií.

Otázka pôvodu ľudského vedomia patrí medzi najväčšie záhady vedy. Tradičná neuroveda dlho považovala mozog za komplexný, ale v podstate klasický počítač, kde neuróny komunikujú elektrickými impulzmi. Nové objavy však naznačujú, že realita môže byť oveľa bizarnejšia a siaha až do sveta kvantovej fyziky.

Portál Discover Wild Science zhrnul sedem kľúčových oblastí, kde kvantová mechanika núti vedcov prehodnotiť naše chápanie mysle. Jednou z nich je teória, že mozog využíva kvantové previazanie na synchronizáciu aktivity. To by vysvetľovalo, ako sa milióny oddelených neurónov v okamihu spoja do jednotného zážitku vedomia.

Prelomová štúdia zo Šanghajskej univerzity priniesla matematické modely, ktoré podporujú túto hypotézu. Vedci zistili, že myelínové pošvy, ktoré izolujú nervové vlákna, môžu fungovať ako fotonické dutiny. V týchto dutinách by mohli vznikať páry kvantovo previazaných fotónov.

Ak by sa potvrdilo, že mozog používa svetlo a kvantové javy na komunikáciu, znamenalo by to revolúciu v biológii. Ďalším dôkazom je výskum anestézie. Ukazuje sa, že anestetiká selektívne vypínajú vedomie, pričom iné funkcie mozgu ostávajú zachované.

Experimenty s izotopmi xenónu ukázali, že účinnosť anestetika závisí od jeho jadrového spinu, čo je čisto kvantová vlastnosť. To naznačuje, že vedomie je priamo naviazané na jemné kvantové procesy, ktoré chemické látky dokážu narušiť.

Slávna teória Orch OR, ktorú navrhli fyzik Roger Penrose a anestéziológ Stuart Hameroff, tvrdí, že vedomie vzniká v mikrotubuloch vo vnútri neurónov. Tieto bunkové štruktúry by mali fungovať ako kvantové počítače. Dlho sa argumentovalo, že mozog je príliš teplý a hlučný na to, aby sa v ňom udržali krehké kvantové stavy.

Nové výpočty a experimenty však naznačujú, že biologické systémy majú mechanizmy na tienenie a ochranu týchto stavov. V prírode už poznáme príklady kvantovej biológie, ako je fotosyntéza alebo navigácia vtákov podľa magnetického poľa. Bolo by prekvapivé, keby evolúcia nevyužila túto výhodu aj pri vývoji mozgu.

Ďalším fascinujúcim konceptom je úloha pozorovateľa pri formovaní reality. V kvantovej fyzike meranie mení výsledok experimentu. Niektoré teórie naznačujú, že vedomie nie je len pasívnym produktom mozgu, ale aktívnym činiteľom, ktorý kolabuje kvantové možnosti do jednej reality.

Vedomie by tak mohlo byť sériou diskrétnych momentov, "kvantových bitov" zážitku, ktoré sa dejú s vysokou frekvenciou. To by menilo náš pohľad na čas a vnímanie prítomnosti. Myseľ by nebola kontinuálny tok, ale skôr film zložený z myriady jednotlivých políčok.

Tieto myšlienky sú stále predmetom intenzívnej debaty a skepticizmu. Avšak hromadiace sa dôkazy z rôznych odborov naznačujú, že materialistický model mozgu je neúplný. Možno sme na prahu nového vedeckého paradigmatu.

Pochopenie kvantovej podstaty vedomia by mohlo viesť k novým liečbam duševných chorôb alebo k vývoju umelej inteligencie, ktorá bude skutočne "cítiť". Je to cesta do najhlbšieho vnútra toho, čo znamená byť človekom.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Prepojenie kvantovej fyziky a neurovedy môže vysvetliť podstatu ľudského vedomia a otvoriť dvere revolučným technológiám.

^{Zdroj: discoverwildscience.com foto: depositphotos.com}