Muskove satelity padajú na Zem a je to veľký problém

Každý jeden deň z oblohy padajú späť na Zem jeden až dva satelity Starlink spoločnosti SpaceX. Toto nie je sci-fi scenár, ale alarmujúca realita, na ktorú upozorňuje astrofyzik Jonathan McDowell z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. A čo je ešte znepokojujúcejšie, varuje, že toto číslo sa bude neustále zvyšovať a čoskoro by sme mohli byť svedkami až piatich takýchto udalostí denne.

Tento neustály dážď kovového odpadu z vesmíru odhaľuje temnú stránku revolúcie v satelitnom internete a predstavuje hrozbu, ktorej dôsledky si len začíname uvedomovať. Tento jav nie je náhodný, ale je priamym dôsledkom obchodného modelu spoločnosti SpaceX.

Satelity Starlink sú navrhnuté s úmyselne krátkou životnosťou, približne päť rokov. Po uplynutí tejto doby sú satelity aktívne navedené do zemskej atmosféry, kde majú zhorieť. Predstava, že satelity jednoducho „zhoria“ bez následkov, je nebezpečne zjednodušujúca. Pri vstupe do atmosféry sa tieto objekty síce rozpadajú a vyparujú, no pritom uvoľňujú do stratosféry tony kovových častíc.

Vedci sú znepokojení, pretože dlhodobé dôsledky tohto typu znečistenia sú zatiaľ neznáme. Jedna zo štúdií dokonca špekuluje, že hromadenie kovov vo vysokých vrstvách atmosféry by mohlo spustiť reťazovú reakciu, ktorá by poškodila ochrannú ozónovú vrstvu Zeme.

Okrem toho, neustále sa zvyšujúca premávka na nízkej obežnej dráhe zvyšuje riziko kolízií, ktoré by mohli viesť ku katastrofickému Kesslerovmu syndrómu – scenáru, pri ktorom by kaskáda zrážok vytvorila toľko úlomkov, že by sa nízka obežná dráha stala na celé generácie nepoužiteľnou, čím by sme sa prakticky uväznili na vlastnej planéte.

Najšokujúcejšie varovanie však prichádza od amerického Federálneho úradu pre letectvo (FAA). Vo svojej správe z roku 2023 úrad predpovedá, že nie všetky časti satelitov pri vstupe do atmosféry zhoria. Podľa ich odhadov by do roku 2035 mohlo každoročne prežiť pád atmosférou až 28 000 úlomkov zo satelitov Starlink. Tieto úlomky, padajúce na zemský povrch, predstavujú priamu a smrteľnú hrozbu.  

Zatiaľ čo v minulosti bolo riziko zasiahnutia človeka považované za astronomicky malé, obrovský rozsah megakonštelácií ako Starlink dramaticky mení pravdepodobnosť. Problém sa tak presúva z abstraktnej hrozby pre astronautov a iné satelity na priame, štatisticky významné a smrteľné riziko pre civilné obyvateľstvo na Zemi.  

Zdroj: futurism.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}