Nová teória ako spánok posilňuje a zároveň prečisťuje naše spomienky
Spánok je univerzálny a nevyhnutný proces, ktorý zdieľajú takmer všetky živé organizmy. Takmer vždy sa riadi rovnakým vzorom: cyklom hlbokého spánku s nízkou mozgovou aktivitou (non-REM), po ktorom nasleduje fáza s vysokou aktivitou, počas ktorej snívame (REM). Dlho však vedcom unikala odpoveď na otázku, prečo je tento špecifický cyklus tak prísne zachovaný naprieč živočíšnou ríšou. Nová teória od výskumníkov z Michiganskej univerzity teraz ponúka presvedčivú odpoveď.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
Podľa tejto teórie majú dve hlavné fázy spánku odlišné, no vzájomne sa dopĺňajúce úlohy pri správe našich spomienok. Fáza non-REM spánku pomáha spomienkam „rásť do výšky a sily“. Počas tejto etapy sa posilňujú a upevňujú nervové spojenia súvisiace so zážitkami z daného dňa. Následne prichádza na rad fáza REM spánku, ktorá tieto spomienky „prečisťuje“ a orezáva. Odstraňuje nepotrebné alebo prekrývajúce sa spojenia, čím udržiava spomienky „tvarovo čisté a odlíšené“ od ostatných.
Tento proces si možno predstaviť pomocou metafory sochára a hliny, ktorá pomáha intuitívne pochopiť tento zložitý neurobiologický proces. Spomienka je v mozgu najprv zakódovaná ako široký súbor nervových aktivácií, podobne ako kus hliny. Fáza non-REM spánku je procesom pridávania ďalšej hliny – posilňovaním všetkých relevantných spojení, čím sa spomienka stáva robustnejšou.
Fáza REM spánku je potom prácou samotného sochára, ktorý starostlivo odstraňuje prebytočný materiál, definuje hrany spomienky a oddeľuje ju od iných, nesúvisiacich spomienok. Táto metafora jasne ilustruje, prečo je postupnosť týchto fáz kľúčová. Ako uvádzajú výskumníci, ak by fáza REM prišla ako prvá, „orezala by všetko a nezostala by žiadna spomienka“. Najprv musíte mať hlinu, až potom z nej môžete modelovať.
Túto teóriu podporujú aj experimenty, počas ktorých vedci monitorovali mozgy myší po jednoduchom podmieňovacom experimente, kde myši v novom prostredí dostali malý elektrický šok do labky. Pozorovaním, ktoré mozgové okruhy v hipokampe boli aktívne počas fáz non-REM a REM, mohli vedci sledovať tento dvojkrokový proces v akcii.
Tieto pozorovania boli skombinované s počítačovým modelom, ktorý simuloval, ako zmeny v mozgovej chémii, konkrétne hladiny neurotransmitera acetylcholínu, môžu počas rôznych fáz spánku vyvolať tento efekt „posilni a potom orež“. Teória tak poskytuje silný funkčný dôvod pre neúprosnú, jednosmernú povahu spánkového cyklu.
Skutočnosť, že cyklus non-REM a REM je „evolučne zachovaný a všadeprítomný naprieč druhmi“ a „nikdy neprebieha v opačnom poradí“, naznačuje, že samotná postupnosť má kritickú funkciu. Proces posilnenia spomienky a jej následného spresnenia je logický a konštruktívny; opačný postup by bol chaotický a deštruktívny.
Evolúcia pravdepodobne uprednostnila túto prísnu sekvenciu, pretože predstavuje optimálny neurochemický proces na budovanie zložitého a organizovaného pamäťového systému. V ľudskom kontexte to znamená, že ak máte napríklad tri stretnutia za jeden deň, non-REM spánok pomôže upevniť vašu spomienku na všetky tri udalosti.
Následne fáza REM pomôže udržať tieto spomienky oddelené, aby ste si pamätali, kto čo povedal na ktorom stretnutí, a zabráni ich zliatiu do jednej zmätočnej spomienky. Tento elegantný dvojkrokový proces, ktorý sa odohráva v našom mozgu každú noc, nám tak umožňuje budovať súvislý a organizovaný príbeh nášho života z neustáleho prúdu každodenných zážitkov.
Zdroj: futurity.org.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
Zobrazit Galériu
