Podľa vašich črevných baktérií sa dá zistiť, kde bývate
V našom tele sa ukrýva živý záznam našich ciest, stravy a prostredia, v ktorom žijeme. Tento záznam nenosíme v pamäti, ale v našich črevách. Nedávna prelomová štúdia odhalila, že zloženie nášho črevného mikrobiómu – spoločenstva biliónov baktérií – je natoľko špecifické, že vedci dokážu s ohromujúcou presnosťou určiť mesto, v ktorom človek býva.
Tento fascinujúci objav je výsledkom práce vedcov zo spoločnosti BGI Genomics, ktorú publikovali v časopise Frontiers in Microbiology. Výskumníci analyzovali vzorky od 381 zdravých dospelých čínskej národnosti z dvoch miest v provincii Chu-pej: Wu-chanu a Š'-jenu, ktoré sú od seba vzdialené približne 500 kilometrov.
Pomocou pokročilej metódy sekvenovania, známej ako brokovnicová metagenomika, dokázali identifikovať nielen prítomné druhy baktérií, ale aj ich funkčné gény a metabolické dráhy. Následne využili algoritmy strojového učenia na analýzu týchto komplexných dát a výsledok bol ohromujúci: model dokázal s presnosťou 94 % predpovedať, či daná osoba pochádza z Wu-chanu alebo Š'-jenu.
Základom tejto geografickej stopy nie je žiadna mágia, ale predovšetkým naša strava. Štúdia zistila významné rozdiely v zastúpení kľúčových bakteriálnych rodov. Obyvatelia Wu-chanu mali v črevách vyššie hladiny baktérie Bacteroides stercoris, zatiaľ čo u obyvateľov Š'-jenu dominovala Prevotella copri.
Tieto zistenia sú v súlade s rozsiahlejšími výskumami, ktoré spájajú rod Bacteroides so stravou bohatou na živočíšne bielkoviny a tuky, typickou pre západný svet, zatiaľ čo rod Prevotella sa častejšie vyskytuje u ľudí s jedálničkom bohatým na vlákninu a rastlinnú stravu. Vedci predpokladajú, že tieto rozdiely priamo súvisia s lokálnymi stravovacími návykmi. Wu-chan, ležiaci v oblasti mokradí, má kuchyňu založenú na sladkovodných rybách, lotosových koreňoch a listovej zelenine, čo podporuje jeden typ mikrobiómu.
Naopak, strava v Š'-jene je ovplyvnená susednými regiónmi, kde sa konzumuje viac pšenice a pikantných jedál, čo formuje odlišné bakteriálne spoločenstvo. Potenciálne využitie tejto technológie je obrovské a pripomína scenáre zo sci-fi filmov. V oblasti forenzných vied by mohla pomôcť pri lokalizácii nezvestných osôb alebo identifikácii neznámych tiel na základe predpovede ich posledného miesta pobytu.
Rovnako by mohla spojiť podozrivého s miestom činu porovnaním jeho mikrobiómu so vzorkami z prostredia, pričom už dnes sa budujú špecializované forenzné mikrobiómové databázy (FMD) na tento účel. V medicíne by pochopenie regionálnych rozdielov mohlo viesť k vývoju personalizovaných probiotík a diétnych odporúčaní, prispôsobených konkrétnym populáciám, a pomôcť pri predpovedaní rizík chorôb, ktoré sa v rôznych geografických oblastiach líšia.
Rovnaká presnosť, ktorá robí z mikrobiómu silný forenzný nástroj, ho však mení aj na jedinečný nástroj na sledovanie a diskrimináciu. Výskum ukazuje, že mikrobióm je stabilný a unikátny identifikátor, podobne ako odtlačok prsta, čo znamená, že aj „anonymizované“ vzorky v databázach môžu byť spätne priradené ku konkrétnej osobe.
Tým sa otvára Pandorina skrinka etických problémov: mohli by poisťovne alebo zamestnávatelia v budúcnosti využívať mikrobiómové dáta na posudzovanie zdravotných rizík alebo životného štýlu? Tento vedecký skok nás stavia pred novú etickú dilemu, známu ako „mikrobiálna ochrana súkromia“. Odhaľuje to medzery v súčasnej legislatíve, ktorá zatiaľ nemá jasné pravidlá pre zber, uchovávanie a využívanie týchto vysoko osobných biologických údajov.
Základné princípy bioetiky – rešpekt k autonómii, nepoškodzovanie a spravodlivosť – musia byť aplikované aj v tejto novej oblasti, aby sa zabránilo zneužitiu. Schopnosť čítať geografické a osobné informácie z našich črevných baktérií je monumentálnym vedeckým úspechom. Prichádza však s rovnako veľkou etickou zodpovednosťou.
Zdroj: newatlas.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
