Revolučné bio-tehly z baktérií a bioodpadu zmenia tvár stavebníctva

Tradičná pálená tehla je po stáročia symbolom pevnosti, stability a trvácnosti. Za tým sa však skrýva aj odvrátená tvár. Jej výroba je extrémne energeticky náročná a proces vypaľovania v peciach pri vysokých teplotách uvoľňuje do atmosféry značné množstvo oxidu uhličitého. Práve tento environmentálny problém inšpiroval vedcov k hľadaniu radikálne odlišného prístupu. Výsledkom sú takzvané bio-tehly, prelomová inovácia, ktorá mení samotné základy stavebníctva.

Tieto tehly sa totiž nevypaľujú, ale doslova „pestujú“ pri izbovej teplote, čo predstavuje revolučný odklon od tisícročných postupov. Sú vyrobené z organického odpadu a baktérií a predstavujú ekologickú alternatívu, ktorá má potenciál zmeniť jeden z najviac znečisťujúcich priemyselných sektorov na svete. Veda, ktorá stojí za touto technológiou, je rovnako fascinujúca ako jej potenciál. Celý proces je založený na prirodzenej schopnosti niektorých druhov baktérií, ktoré sa nazývajú mikrobiálne indukovaná precipitácia kalcitu (MICP).

Tieto mikroskopické organizmy, ak sú „kŕmené“ špecifickým roztokom, produkujú uhličitan vápenatý, teda kalcit, ktorý funguje ako mimoriadne silné prírodné lepidlo. Tento „živý cement“ dokáže pevne spojiť častice piesku alebo, čo je ešte zaujímavejšie, rôzne druhy organického odpadu, a premeniť ich na pevný a odolný stavebný materiál. Ako názorný príklad slúži výskum v Južnej Afrike, kde sa vedcom podarilo vyrobiť bio-tehly s využitím ľudského moču, čo je dokonalá ukážka premeny problematického odpadu na cenný zdroj.  

Environmentálne a ekonomické prínosy bio-tehál sú obrovské. Keďže sa vyrábajú pri nízkych teplotách, spotreba energie je v porovnaní s tradičnými tehelňami zanedbateľná, čo priamo vedie k dramatickému zníženiu emisií CO₂. Zároveň ponúkajú zmysluplné využitie pre organický odpad, ktorý by inak skončil na skládkach, kde by produkoval metán, silný skleníkový plyn. Z ekonomického hľadiska sú síce počiatočné náklady na výskum a vývoj vysoké, no dlhodobý potenciál úspor vďaka nižšej spotrebe energie a nákladom na odpadové hospodárstvo je značný.

Táto technológia by mohla vytvoriť úplne nové priemyselné odvetvia a pracovné miesta v rámci zelenej ekonomiky. Bio-tehly tak predstavujú zásadný posun od extraktívneho výrobného modelu, ktorý čerpá zdroje zo zeme a spaľuje fosílne palivá, k regeneratívnemu modelu. Namiesto toho, aby len „menej škodili“, aktívne prispievajú k riešeniu problému s odpadom a stelesňujú princípy cirkulárnej ekonomiky, kde sa odpad z jedného procesu stáva surovinou pre iný.  

Najväčšou technickou prekážkou je zabezpečenie konzistentnej pevnosti a trvanlivosti, aby materiál spĺňal prísne stavebné normy a predpisy pre bezpečnú výstavbu. Z ekonomického hľadiska je kľúčové rozšíriť výrobu z laboratórnej mierky na priemyselnú úroveň, ktorá by dokázala konkurovať tradičným tehlám cenou aj objemom produkcie. Víziou do budúcnosti sú budovy, ktoré sú nielen udržateľné, ale môžu aktívne prispievať k zlepšovaniu kvality ovzdušia v mestách, napríklad v kombinácii so zelenými strechami.

Hoci si bio-tehly ešte nekúpite v bežných stavebninách, sú oveľa viac než len vedeckou kuriozitou. Predstavujú hmatateľnú víziu budúcnosti stavebníctva, v ktorej naše budovy nebudú len stavané, ale aj pestované spôsobom, ktorý je v súlade so zdravím našej planéty. Poslednou prekážkou je tak nielen zdokonalenie technológie, ale aj zmena myslenia a regulácií v jednom z najkonzervatívnejších priemyselných odvetví na svete.  

Zdroj: discoverwildscience.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}