Čaká nás vďaka AI budúcnosť bez práce a éra hojnosti?
Vinod Khosla, mimoriadne vplyvný investor zo Silicon Valley a technologický podnikateľ, predložil odvážne predpovede týkajúce sa hlbokého a rýchleho vplyvu umelej inteligencie (AI) na globálny trh práce, korporátne prostredie a celú spoločnosť. Ústrednou a najvýraznejšou predpoveďou Khoslu je, že umelá inteligencia bude schopná automatizovať 80 percent „vysoko hodnotných“ alebo „ekonomicky najcennejších“ pracovných miest, ktoré v súčasnosti vykonávajú ľudia.
Táto transformácia by sa podľa neho mohla uskutočniť už v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Hoci pripúšťa niekoľko výnimiek, ako sú špecializované a komplexné úlohy typu operácie srdca, ktoré môžu zostať mimo okamžitého dosahu AI, celkový rozsah automatizácie je ohromujúci. Khosla tiež predstavuje svoju dlhodobú víziu pre rok 2040: budúcnosť, v ktorej sa potreba pracovať pre ekonomické prežitie výrazne zníži, čo povedie k „ére hojnosti“, kde jednotlivci budú vykonávať prácu z túžby a vášne, a nie z finančnej nutnosti.
Porovnáva súčasný rozsah a tempo zmien so spoločenskými posunmi, aké neboli zaznamenané od 60. rokov 20. storočia, pričom zdôrazňuje, ako sa takmer každé zamestnanie a materiálny predmet prehodnocuje a mení s AI ako primárnym hnacím motorom. Táto predpoveď o 80-percentnej automatizácii a zmenšujúcej sa potrebe ekonomickej práce do roku 2040 naznačuje hlboký spoločenský posun, kde sa ľudská hodnota a zmysel môžu oddeliť od tradičnej práce.
Khosla tiež predpovedá dramatické zrýchlenie zániku veľkých etablovaných spoločností. Predpokladá, že 30. roky 21. storočia budú svedkami rýchlejšieho úpadku spoločností z rebríčka Fortune 500 ako kedykoľvek predtým. Verí, že táto hlboká deštrukcia nebude pochádzať od existujúcich korporátnych gigantov, ale od nových, agilných hráčov, ktorí zásadne prehodnotia celé odvetvia.
Tvrdí, že veľké, etablované spoločnosti a tradiční experti sú často zle vybavení na predpovedanie, nieto ešte vytváranie budúcnosti. Tento pohľad naznačuje, že AI nie je len nástrojom na zvýšenie efektivity pre existujúce firmy, ale skôr katalyzátorom pre transformačné inovácie, ktoré uprednostňujú agilné nové podniky pred pomalšími, zavedenými subjektmi. To povedie k bezprecedentnej fluktuácii v korporátnom svete.
V robotike predpovedá, že humanoidné roboty sa do domácností dostanú takmer všade do 30. rokov 21. storočia, pričom za hlavné úzke hrdlo pre ich široké prijatie označuje inteligenciu (softvérové a AI schopnosti) a nie hardvér. V energetickom sektore je Khosla silne optimistický ohľadom prelomových energetických technológií, ako sú fúzia a superhorúca geotermálna energia, ktoré by podľa neho mohli urobiť energiu výrazne lacnejšou ako zemný plyn, čím by sa zásadne zmenila globálna energetická dynamika.
Khosla tiež upozorňuje na temnejšiu, komplexnejšiu stránku AI, ktorá spočíva v riziku, že autoritárske režimy využijú AI na „tvrdú silu“ (napríklad dohľad, vojenské aplikácie) aj na „mäkkú silu“ (napríklad vkladanie ich politických filozofií prostredníctvom zdanlivo prospešných AI aplikácií). Toto upozornenie zdôrazňuje kritický etický a bezpečnostný rozmer.
Na záver Khosla sumarizuje svoju charakteristickú investičnú filozofiu: zameriava sa na vysoké potenciálne dôsledky úspechu, namiesto toho, aby sa zaoberal pravdepodobnosťou zlyhania. Tento prístup, ako tvrdí, viedol jeho investície a predpovede, čím sa stal vplyvnou osobnosťou, ktorá verí, že budúcnosť nevytvárajú veľké korporácie, ale skutoční vynálezcovia – podnikatelia.
Zdroj: fortune.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
