Revolučný “živý” gél dýcha CO₂ a vďaka tomu rastie

Výskumníci z renomovanej ETH Zurich vyvinuli prelomový materiál, ktorý nielenže dokáže rásť, ale má aj pozoruhodnú schopnosť odstraňovať oxid uhličitý (CO₂) zo vzduchu. Tento inovatívny materiál je tvorený špeciálnym tlačiteľným gélom, do ktorého sú integrované fotosyntetické baktérie známe ako sinice. Vzniká tak jedinečný „fotosyntetický živý materiál“. Rast tohto materiálu je prekvapivo nenáročný. Vyžaduje si iba slnečné svetlo a morskú vodu, čo z neho robí potenciálne udržateľné riešenie s nízkymi nárokmi na zdroje.

Sinice, ktoré sú kľúčovou zložkou tohto gélu, patria medzi najstaršie formy života na Zemi a sú mimoriadne efektívne pri fotosyntéze. Dokážu premeniť CO₂ a vodu na biomasu aj pri veľmi slabom svetle. Tím z ETH spojil tieto mikroorganizmy s konvenčnými materiálmi, aby vytvoril živé materiály s užitočnými vlastnosťami, ako je napríklad viazanie oxidu uhličitého z atmosféry prostredníctvom fotosyntézy.  

Potenciálna aplikácia tohto gélu je obrovská. Mohol by slúžiť ako stavebný materiál, ktorý by v budúcnosti pomáhal priamo ukladať CO₂ v budovách. To by znamenalo, že by sa budovy z uhlíkových emitorov premenili na uhlíkové „úložiská“, čím by sa zabránilo opätovnému uvoľneniu CO₂ do atmosféry. Tento priekopnícky nový materiál je už vystavený na Benátskom bienále architektúry v Kanadskom pavilóne ako súčasť inštalácie s názvom Picoplanktonics.

Každý z trojmetrových (3 m) podstavcov v inštalácii Picoplanktonics dokáže ročne absorbovať toľko uhlíka ako 20-ročná borovica. Pre lepšie pochopenie, 20-ročná borovica (Pinus) absorbuje priemerne 14,4 kg CO₂ za rok. Tento výskum presahuje jednoduchú absorpciu CO₂. Materiál má dvojitý účinok.

Po prvé, aktívne odstraňuje CO₂ z atmosféry počas svojho rastu prostredníctvom fotosyntézy. Po druhé, keď je tento živý materiál použitý ako stavebný komponent, trvalo ukladá uhlík do štruktúry budovy. To je zásadný rozdiel oproti tradičným biomasám, ktoré po rozklade CO₂ opäť uvoľnia do atmosféry.

Takáto technológia má potenciál radikálne premeniť stavebný sektor, ktorý je jedným z najväčších producentov CO₂. Namiesto budov, ktoré sú významnými zdrojmi emisií, by sme mohli mať štruktúry, ktoré aktívne prispievajú k dekarbonizácii atmosféry, čím sa otvárajú dvere k novým, udržateľnejším urbanistickým riešeniam a „zeleným mestám“.  

Zdroj: discoverwildlife.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}