Väčšina obyvateľov Slovenska ignoruje kybernetické hrozby
Prieskum verejnej mienky v roku 2025 jasne ukazuje, že Slovensko nemá problém s prístupom k technológiám, ale s ich bezpečným používaním
Podľa aktuálneho prieskumu sa väčšina obyvateľov správa online rizikovejšie ako v roku 2024. Pretrvávajú výrazné medzery v oblasti praktických bezpečnostných návykov, poznania hrozieb a ochrany detí v online priestore.
Až 66 % respondentov používa rovnaké heslo na viacerých účtoch a klesá úroveň rodičovskej kontroly.
Zistenia ukazujú, že väčšina opýtaných využíva iba základné formy ochrany a o hrozbách digitálneho prostredia má len povrchné informácie.
Prieskum verejnej mienky bol vykonaný agentúrou SCIO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (KCCKB) počas októbra 2025 na vzorke 1000 respondentov.
“Nové technológie sa stávajú prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. S rýchlym tempom ich prijímania však musí držať krok aj rozvoj základných bezpečnostných návykov. Kým technológie si osvojíme rýchlo, budovanie správneho bezpečnostného povedomia si vyžaduje systematické vzdelávanie, čas a dostupné nástroje. O to dôležitejšie je porozumieť tomu, ako ľudia technológie používajú, aké riziká vnímajú a ako pristupujú k vlastnej ochrane v digitálnom priestore. Aj preto sme pripravili nový prieskum, ktorý mapuje stav digitálnej gramotnosti a bezpečnostných návykov na Slovensku. Budovanie bezpečnej digitálnej budúcnosti je spoločnou zodpovednosťou firiem, inštitúcií aj jednotlivcov,” uviedol Marek Zeman, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.
Absencia rodičovskej kontroly a nevedomé používanie AI
Digitálne zariadenia sú v slovenských domácnostiach prítomné vo vysokej miere. Podľa prieskumu verejnej mienky smartfón vlastní 85,7 % respondentov. Podobne notebooky používa 71,8 %. Tablet vlastní 45,9 %. Používanie SMART televízorov uviedlo 60,3 % opýtaných.
Znepokojujúcim výsledkom je nízky podiel používania rodičovskej kontroly. Menej ako tretina opýtaných, žijúcich v domácnosti s deťmi, potvrdila používanie rodičovskej kontroly. Ochrana detí rodičmi v online prostredí dokonca zaznamenala medziročný pokles. Zatiaľ čo v roku 2024 uviedlo 30,7 % rodičov, že používajú nástroje rodičovskej kontroly, v roku 2025 tento podiel klesol na 29 %. Naďalej pritom platí, že čím vyššie sú digitálne zručnosti rodičov, tým viac uplatňujú kontrolu detí v digitálnom priestore.
Pri otázke zdieľania zariadení s členmi rodiny pritom až 16,8 % opýtaných uviedlo, že zdieľa svoj pracovný notebook s partnerom, či deťmi.
40% ľudí si neoveruje, alebo len niekedy overuje informácie zo sociálnych sietí. Takmer polovica respondentov si neoveruje, alebo len niekedy overuje informácie prijaté od známych cez elektronickú komunikáciu, či zdieľané cez sociálne siete.
Používanie umelej inteligencie síce rastie, avšak väčšina používateľov ju využíva nevedome. 47,6 % respondentov v prieskume totiž uviedlo, že nepoužívajú AI. Respondenti často nerozlišujú medzi technológiou s prvkami umelej inteligencie a bežnými aplikáciami.
“Keďže prieskum bol realizovaný metódou CAWI, a teda respondentmi s prístupom k technológiám, dá sa predpokladať, že celkový výsledok by mohol byť vo viacerých skúmaných oblastiach ešte dokonca kritickejší. Na druhej strane sme z prieskumu vyradili drobnú vzorku tých občanov, ktorí pracujú o. i. v oblasti IT, čo tento hendikep do istej miery vyvážilo,” vysvetlil Martin Klus, hlavný analytik agentúry SCIO.
Digitálne zručnosti a poznateľnosť pojmov
Digitálne zručnosti populácie zostávajú prevažne na základnej úrovni a len malá časť respondentov ovláda pokročilé metódy ochrany dát.
Iba malá časť opýtaných (menej ako 10 %) disponuje pokročilými znalosťami ako je šifrovanie, bezpečný prenos informácií alebo programovanie. Z prieskumu je ďalej zrejmé, že digitálna zručnosť úzko koreluje s vekom: mladší respondenti sú v práci s technológiami prirodzene zručnejší a častejšie aplikujú bezpečnostné postupy. Staršie skupiny obyvateľstva ostávajú zraniteľnejšie a menej adaptabilné.
Takmer polovica respondentov nespúšťa aktualizácie softvéru na svojich zariadeniach a 66 % respondentov používa rovnaké heslá pre každý účet. Viac ako polovica opýtaných naďalej neprijíma ani ďalšie základné opatrenia ako je napríklad dvojfaktorová autentifikácia (60 %) a viac ako 65 % respondentov neprijíma žiadne opatrenia na zálohovanie svojich dát.
Viac ako polovica respondentov (57 %) nepozná pojem ransomvér. Znalosť pojmu phishing klesla medziročne z 22 % na 21 %.
Napriek niekoľkým rozsiahlym ransomvérovým útokom na slovenské organizácie v priebehu roka 2025 si verejnosť stále neuvedomuje riziká kybernetických hrozieb a dôležitosť bezpečného správania v online svete.
Potrebu systematického posilňovania povedomia v tejto oblasti zdôrazňujú aj odborníci z praxe:
„Našou ambíciou je posilňovať povedomie verejnosti a prinášať nástroje, ktoré pomáhajú zvýšiť bezpečnosť každého používateľa,“ doplnil Marek Zeman, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.
Štatút Národného koordinačného centra v Slovenskej republike má Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti. Každoročne pripravuje sériu vzdelávacích aktivít a projektov zameraných na posilňovanie povedomia o kybernetickej ochrane. Dôležitou súčasťou týchto aktivít je aj prieskum kybernetickej bezpečnosti, ktorý prináša nielen aktuálny pohľad na situáciu v organizáciách, ale zároveň umožňuje porovnávať výsledky s predchádzajúcimi rokmi a sledovať vývoj v čase.
Medzi jeho úlohy patrí aj identifikácia a riešenie profesionálnych výziev v jednotlivých odvetviach a podpora komunity kybernetickej bezpečnosti. Je súčasťou európskej siete pod kuratelou Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií.
