SAMSUNG_10_FLIP Advertisement SAMSUNG_10_FLIP Advertisement SAMSUNG_10_FLIP Advertisement

Zachráni nás pred klimatickou katastrofou gigantické čerpadlo pri Antarktíde?

Bezpečnosť
3

Čo ak by sme mohli jednoducho zastaviť stúpanie hladiny morí? Táto otázka, ktorá znie ako zo sci-fi románu, sa stáva predmetom serióznej vedeckej debaty, keďže Západoantarktický ľadový štít sa čoraz viac podobá na tikajúcu časovanú bombu ohrozujúcu pobrežné mestá po celom svete.

Vedci z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov prišli s návrhom, ktorý je rovnako ambiciózny ako aj desivý. Plánujú čerpať bilióny ton morskej vody a rozprašovať ju na povrch antarktického ľadovca, čím by sa vytvorila masívna vrstva snehu a ľadu, ktorá by spomalila jeho kĺzanie do oceánu.

Tento projekt si vyžaduje nepredstaviteľné množstvo energie. Na zdvihnutie takého obrovského objemu vody do výšky stoviek metrov by bolo potrebných približne 145 GW elektrickej energie. To by si vyžiadalo výstavbu stoviek obrovských veterných turbín na mori alebo desiatok jadrových elektrární v jednom z najnehostinnejších prostredí na planéte.

Samotní autori štúdie, uznávajú, že ide o riešenie poslednej záchrany. Zdôrazňujú, že najdôležitejším a najúčinnejším riešením zostáva radikálne zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré je koreňovou príčinou problému.

Tento plán je však vnímaný ako akási poistka pre prípad, že by sa nám nepodarilo konať dostatočne rýchlo. Náklady na takýto projekt by boli astronomické, no v porovnaní s ekonomickými škodami spôsobenými zatopením miest ako New York, Šanghaj či Kalkata by mohli byť zanedbateľné. Potenciálne riziká sú však obrovské.

Čerpanie teplejšej morskej vody na ľadovec by mohlo mať nepredvídateľné ekologické dôsledky, vrátane zmeny slanosti okolitých vôd a narušenia krehkých ekosystémov. Okrem toho existuje riziko katastrofického zlyhania. Ak by sa takýto masívny systém z akéhokoľvek dôvodu zastavil, mohlo by to viesť k ešte rýchlejšiemu kolapsu ľadovca, než keby sme neurobili nič.

SAMSUNG_10 FOLD7 Advertisement

Tento návrh otvára Pandorinu skrinku geoinžinierstva a stavia nás pred otázku, či máme právo takto radikálne zasahovať do planetárnych systémov. Je to fascinujúci, no zároveň hlboko znepokojujúci pohľad na budúcnosť, v ktorej by sme mohli byť nútení robiť zúfalé rozhodnutia na odvrátenie katastrofy, ktorú sme si sami spôsobili.

Zdroj: thecooldown.com.

Zdroj Foto: depositphotos.com.

Redakcia

Všetky autorove články

3 komentáre

Vodorozpraš reakcia na: Zachráni nás pred klimatickou katastrofou gigantické čerpadlo pri Antarktíde?

12.10.2025 14:10
Super nápad nahodou. Kolko stupňov je v strede antarktídy? Objem vody na ploche par milionov kmštvorc. do vysky kilometra by bol par milionov kubickych kilometrov. Cize dosť na to aby oceány nestupali az tak velmi rychlo,kym nevymyslime jadrovu fuziu na spaľovanie vody vo velkych množstvách. Povedzme tisic kubikov denne by stačilo. V kilometroch kubickych samozrejme. Nadbytocna energia by sa lejzrami vyžarovala na terraformáciu planét a ich mesiacov.
Reagovať

sprostosti reakcia na: Zachráni nás pred klimatickou katastrofou gigantické čerpadlo pri Antarktíde?

8.10.2025 06:10
Co sa stalo, ze tu uz nepublikujete technologicke clanky ale len neokomunisticky progresivny bulvar?
Reagovať

RE: sprostosti reakcia na: sprostosti

8.10.2025 18:10
Čo je na tom bulvári progresívne?

AI sa bežne používa vo vedeckej sfére už desiatky rokov. Akurát v posledných rokoch sa zmenili modely, trénujú ju na náhodných dátach čím okresali technické znalosti, a pridali archeologický modul.

V tomto prípade zrecyklovali princíp snežného dela ktorým sa zasnežujú zjazdovky a bez prerátania energetickej bilancie kvôli tepelným stratám (joulov pokus bol kedysi na začiatku fyziky re šiesty ročník základnej školy) prehlásili že tak spasia svet.

To je pri prognózach že sa nám mení globálne otepľovanie (El Ňiňo) na globálne ochladzovanie (El Ňiňa) dosť vtipné. A je to dostatočný dôvod na ďalšie zdanenie ovčanov aby sa navýšili zisky korporáciám ktoré na nejakú ekológiu kašlú..
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať